3. března 2011 v 13:07 | by slsi
|
Toto sú posledné strany tejto knihy a ja by som si opäť rada vzala slovo a v mene SK a CZ MCRmy vyjadrila opätovnú vďaku.
Nemám ako zistiť či ste túto knihu vôbec otvorili, alebo či ste ju len narýchlo neprelistovali, či ste pozreli nejaké to video, kresby alebo fotky. No jedno viem, ak ste to aj nespravili, my budeme aj tak šťastní. Už len písanie príbehov nám dalo dôvod opätovne sa zahľadieť do minulosti a prejsť si detaily, porozmýšľať nad tým čo sme mali spraviť inak, čomu sem sa mali vyhnúť, poprípade komu sme sa mali vyhnúť. Ale teraz už nemá zmysel klásť si otázku "Čo by bolo, keby...?", pretože všetci z nás sú nažive, žijeme si svoje životy a tak ako každý aj my máme právo robiť chyby, ale tiež právo ich naprávať. Preto si aj ja v mene celej MCRmy dovolím povedať jedno veľké PREPÁČTE NÁM. Aj kvôli nám, fanúšikom, sa vám do cesty stavali rôzne prekážky a nie vždy bolo ľahké ich zvládať. Verte, že to chápeme. Aj keď ste sa snažili vždy v rozhovoroch pôsobiť dobre naladení, usmievaví a bezstarostní. Ste tiež len ľudia, robíte chyby a nesnažíte sa ich maskovať, práve naopak. Nehanbíte sa za to kým ste boli a čo zlé ste vykonali. Ukázali ste nám vaše životné omyly, ako boli drogy, alkohol, strata priateľov či rôzne spory. Vďaka vám sme zistili aké kruté a nepravdivé môžu byť média a aké náročné je im čeliť. No aj tak si myslím, že ste po každé vo svojom živote vyhrali. Keď sa spätne zamyslím v snímku Life on the murder scene je scéna, kde vám oznámia, že ste predali prvých 10 000kusov Three Cheers For Sweet Revenge, myslím, že vtedy nikto z vás netušil, a vy ste to sami potvrdili, že toto číslo bude rapídne stúpať. Dnes už číslo vašich predaných albumov celosvetovo prekročilo hranicu 10 000 000 kusov, čo je neuveriteľné. Ale my sme za to veľmi šťastní, každý jeden album sme kupovali s presvedčením, že tieto peniaze nedávame len za vec, ktorá nás "pobaví", ale za vec, ktorú si budeme vážiť rovnako ako napríklad prívesok, ktorý nám dal príbuzný krátko pred svojou smrťou. Je to veľmi hodnotný poklad. Ako ste vy sami napísali, ešte stále sme deti zo včerajška a preto máme dovolené byť aj trochu vzťahovační či naivní. No verte či nie, vo svojom vnútri sme všetci už tak trochu dospelými, práve život nás niektorých postavil na rázcestie a dal na výber, buďto znesieme bolesť ako deti alebo dospejeme a budeme to znášať z hlavou pevne zdvihnutou dohora a očami upierajúcimi sa priamo na našich nepriateľov. Na tvári nám už nie je badať strach či neistota, nie, na perách nám pohráva úsmev, nech už ide o čokoľvek. Pretože úsmev zmätie viac ako slzy. Dokonca sme prišli na vec, že život je vlastne vcelku férový - je príliš krátky na to, aby sme zažili len to dobré, ale zároveň je príliš krátky aj na to, aby sme zažili len to zlé. A vďaka vám chalani, vďaka My Chemical Romance, vďaka vašim textom, vašej hudbe, vďaka vašim úprimným slovám sme zistili, že toho dobrého v našich životoch môže byť oveľa viac. Stačia na to úbohé tri minúty, od začiatku pesničky až po jej koniec, presne tam sa nachádzame. Stali ste sa súčasťou našej každodennej rutiny.
Niekto z nás sa ráno prebúdza so Summertime, niekto cestuje domov počas súmraku a púšťa si Early Sunsets over Monroeville. Teenagers je vec, ktorá nás dokonale vystihuje, ale pri Kids from yesterday si uvedomíme kým sme boli, čo sme zažili, v týchto spomienkach zablúdime do nemocníc, kde sme niektorí strávili dlhý čas a kde nám vaša hudba takisto pomáhala, alebo zablúdime na onkologické oddelenie, kde sme videli zomierať príbuzných. No nespomenieme si na tváre či pocity, vybaví sa nám melódia Cancer či The Ghost of You. V noci nám stekajú slzy po tvári a zaspávame pri tónoch Heleny. No tiež nemôžeme zabudnúť na skladbu ako je I am not okay, ktorá nám jasne dáva najavo, že sa neriadime tým čo "letí". Alebo čo taká skladba ako je SING? My sa nebojíme otvoriť si ústa, už viac nie. Vykričíme to do sveta, nehanbíme sa za to kým sme, pretože my sme armáda, sme priatelia a držíme spolu ako rodina. Našou hymnou sa stala Welcome To The Black Parade, ale sme to vždy my kto má na konci posledné slovo, pretože Famous Last Words patrí My Chemical Romance. We are not afraid to keep on living or walk this world alone. My totiž vieme, že nie sme samy! Vďaka VÁM!
Vidíte koľko nám toho môžete dať? Veľmi veľa, stačia k tomu 4 ľudia. Nebojte sa nikto z nás nikdy nezabudne na Matta, ktorý tu bol na začiatku či na Mr. Boba Bryara, ktorého umenie bolo tak veľké, že jeho odchod prekvapil každého. Chýba nám, ale verte, že MCR by nám chýbala viac. My príjmeme každého a prosím nehľaďte na náš názor, stojte si za svojím a robte presne to, čo nechceme! Pretože tým nás vždy ešte viac ohromíte. A my sme deti, máme radi prekvapenia J Máme radi vás. Obdivujeme vás!
My nie sme sezónni fanúšikovia, ktorým záleží na tom ako vyzeráte, netúžime po vás ani o vás nesnívame. Sme šťastní za vás a vaše ženy a za vaše deti. Prosím odkážete Lyn-z, Jamii, Alicii a Kriste že im ďakujeme za to, že sú tu pre vás, keď potrebuje podporu, že vám načúvajú a že vás milujú tak ako len ony môžu. ĎAKUJEME.
Slovo ĎAKUJEME si zaslúži aj človek stojaci za klávesami, James, si obdivuhodný a si majster vo svojom umení. Aj vďaka tebe sa zrodilo niečo ako Welcome To The Black Parade či Cancer J
A tiež prosím odovzdajte pozdravy Mikeovi Pediconovi, ktorý do MCRmy pribudol len nedávno.
Jedno obrovské ďakujeme patrí aj človeku, ktorý s vami už nepracuje, no aj tak navždy ostane súčasťou MCRmy, Brianovi Schetcherovi, ktorý sa o vás staral pred rokmi. Tiež vďaka patrí ľuďom, ktorí sa starajú o vašu bezpečnosť. A samozrejme aj vášmu terajšiemu manažérovi. VĎAKA!
A teraz by som sa rada dostala k poslednej prosbe.
Drahí My Chemical Romance, prosím ostaňte tými kými ste! Nezáleží nám na tom, ako veľmi sa zmení vaša hudba, my si k nej cestu nejakým spôsobom nájdeme, ale prosím nikdy nemeňte seba samých!
Mikey, we love that you smile more now, but don't ever lose your pokerface.
Frankie, please stay amazing. You're our hero. Keep making love to your guitar on stage, and playing your heart out.
Ray, just stay exactly how you are. We don't care what anyone says, you're so fucking beautiful.
Gerard, dye your hair as much as you want, but stay wonderful. Keep on loving your family, they're beautiful, and keep making us proud.
Keep it ugly guys! We will love you forever !♥
Your proudest, sincerest Slovak/Czech MCRmy
Eww, nádherný. Hlavně ten konec. K Rayovi bych jen přidala... "Don't ever lose your 'fro." xD protože fro bez Raye a Ray bez fro, to by nešlo. To by bylo jako Mikey bez jeho cool povahy a poker face.