close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Hathor Diaries: Day 02

13. května 2011 v 10:01 | by slsi |  First phaze
Day 02:
Padá popol. Vždy upadne do tmy. Uhlíky ako malé svetlušky letia proti oblohe, žiariac, blikajúc a víriac sa. Ale nikdy som svetlušky naozaj nevidela. Vždy to bol len popol. Keď sa zadívam nahor, usadí sa mi na očiach. Jediné, čo mi po ňom ostane, je rozmazaná, slaná čierna škvrna tiahnuca sa mi cez tvár. Mojou záchranou je práve oheň z haraburdia, ktorý prská do ovzdušia iskry, ktoré sa stretajú s uhlíkmi a zrážajú ich - zhora - zdola. Ak sa vyšplhám na dunu, uvidím požiare žiariace na obzore mesta B-city spoločne s jeho neónovými anjelmi...a krematória planúce v sub-zóne. Popol stále padá. Zohrieva chladnú noc na púšti - popol ľudí. Vďaka im za to. Nosím ho zo sebou, vo vlasoch a v oblečení. Neustále sú so mnou. Kamaráti, spoločníci, nie som schopná zabudnúť.

Tma sa prehlbuje a ja sa posúvam bližšie k ohňu. Je čas si ľahnúť a nechať popol, aby ma kryl v teple počas spánku. No v tej tme sa niečo hýbe. Nevidím čo - nepotrebujem to vidieť, viem, čo to je. Tie zvuky sú mi už známe. Tiché vrčanie, slintanie...vzlykanie. Dnes znejú vyhladovane. No netýka sa ma to - bližšie neprídu. Nie je to plameň čo ich desí, ale svetlo. Nevyjdú na svetlo. Bolí ich to a tiež sa nechcú ukazovať, nechcú ukazovať, čo sa z nich stalo, hanbia sa za seba. Plaziac sa a škrabajúc sa pod rúškom tmy, chtíč dostať sa na svetlo, ale ten strach! Mory, aby plameň...vŕzganie údov v tme, praskanie vyprahnutej pokožky. Mali by sa báť, mohli by zapáliť zápalku a zhorieť. Ich tela horia v modro-fialových plameňoch - viem to, pretože som už mnoho z nich podpálila. Zapáliť ich ako pergamen, výbuch luminiscenčného fialového plameňa, následne žiariaci strieborný popol, rovnako ako točiace sa kovové triesky. Plameň z nich je nádherný, popol z nich je nádherný - je mi ľúto tých, ktorí ešte stále žijú - nádherní sú len v čase svojej smrti.

Monštrá so suchou popraskanou kožou, monštrá, ktoré vychádzajú iba v noci, pretože deň patrí Drakuloidom. Stelesnenie arogancie odeté v bielych oblekoch a maskách, akoby ich to, čo vykonávajú nemohlo zašpiniť. Dezinfikované po každom nájazde. Pochodujú a jazdia pod prudkými slnečnými lúčmi - prečesávajúc púšť akoby im patrila. Rovnako ako mačky, ktoré v debničke plnej piesku hľadajú miesto kde sa vykadiť. Zbierajú nás jedného po druhom a obliehajú nás ako ovce, ktoré treba zabiť. Trhajú, škriabu, pľujú, ale tak ako mačky, môžu byť vykastrovaní. Ale my tiež môžeme vrhnúť. Moje kŕdle boli spustošené týmito mačkami dňa - teraz sa pohybujem sama - ale v skutočnosti nie som sama. Komunikujeme medzi sebou vďaka nápisom a tajným správam 'Je čas na večeru!' - to hovorí zaprášené okno opustenej benzínovej pumpy...znamená to, že sme na cestách. Svetské plagáty a oznámenia vlajúce na drevených stenách, farebné kódy nastriekané sprejom...to je náš jazyk.

Už sa tu nenachádzajú žiadne púštne kvet, ale ja som jeden našla - poskladaný modro-šedý papier v tvare sedmokrásky. Komunikujeme spolu šialenými znakmi. Mala som ho spáliť, ale ponechala som si ho. Je pod mojím odevom, cítim ho. Je mäkší ako obyčajne, totiž, je presiaknutý mojím potom. Moja sestra mala oči rovnakej farby. Tne, ktorý odniesol ju nemal žiadne oči - nie teraz. Mám ich, spolu s inými vecami, ktoré už nebude potrebovať. Všetci musíme jesť po tom všetkom...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

páči sa vám tento blog

Je skvelý 47.5% (1056)
Áno 16.6% (369)
Ujde 13.1% (291)
Nie 11.2% (248)
Hroznééé 11.7% (260)

Komentáře

1 Piratka Piratka | Web | 13. května 2011 v 18:44 | Reagovat

wow, to je docela hustý...a nějaký mcr to nevytrhnou...vůbec mi tam nechybí :D
achjo, ty seš tak dobrá v tý angličtině... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama