close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Hathor Diaries: Day 03

14. května 2011 v 15:57 | by slsi |  First phaze
Day 03:
Stuchnutá voda. Nezostávalo mi nič iné, iba ju piť niekoľko dní. Dostala ma do absolútneho delíria. Ležiac na piesku, dívajúc sa do slnka som sa vytiahla na nohy a začala sa prechádzať. Zdá sa, že nebo a piesok sa trbliece, nakláňa sa a jemne sa hojdá. Pokračovala som v chôdzi smerom k B-city. Šialenstvo - mala by som kráčať opačným smerom. Viem, že to je šialené. Opakujem si to stále dokola, dokým nepočujem len hučanie v hlave, som na polceste cez hrebeň Zóny 2, predtým ako zazriem motocykel Drakuloida, počujem hluk. Je sám - ľahký cieľ - a ja naozaj chcem ten motocykel. Spustím sa na cestu, zatiaľ, čo on je ešte ďaleko, za ním sa po ceste ťahá sliz...sliz je jedna vec ktorej nemá nedostatok. Kal zanechaný po starých plechovkách od benzínu, parafín, tuk na vnútornej strane kontajnerov. Chytila by som ich tak ako predtým - nikdy sa nepoučia. Učenie nie je ich silná stránka - to je dôvod, prečo vždy prehrajú.

Rúti sa cestou ako strela, točí sa stále dokola ako kameň kĺžuci sa po hladine rybníka. Je to pekný pohľad, oživuje mi nesúvislé spomienky v mojej dezorientovanej mysli, voda - kedysi tam bola voda. V čase keď prechádza okolo mňa ho zviažem, nútim ho piť všetku tú stuchnutú vodu v kuchyni. Krúti a odvracia hlavu, ale aj tak sa mu nepodarí utiecť. Len vrčí, ale jeho maska je stále skrútená ako na Halloween. Na chvíľku som si sadla dozadu - potrebovala som oddych - dívajúc sa na jeho krásny biely oblek, zakazený od zvratkov. Potom som postavila. Je čas naštartovať ten jeho motocykel. A je k tomu aj bonus- Drakuloid tam mal schované 2,5 litra vody. 5 fliaš čistej vody. Jednu som vzala a držala ju v rukách. Takto čistú vodu som nevidela už vyše roka. Nie je v nej ani smietka. Fľašu som si strčila pod kabát a nasadla som na motorku. Namierila som si to priamo k mestu, k mestu. Z ktorého by som mala mať najväčší strach.

V čase, keď som dorazila do sub-zóny sa začalo pomaly stmievať. Nikde už nie je vidieť piesok, je to skôr špina, machovité trsy trávy s dlhými steblami. Netuším, čo som očakávala, ale naokolo sa nikto neskrýval. Samozrejme, že by ma videli. Ich zízanie spod zeme - oči na stopkách, vrčiace hlavy vyčnievajúce a naťahujúce objektívy. Videla by som ako sa hojdajú podobne ako periskopy proti oblohe zapadajúceho sa slnka. Krematória bolo vidieť tiež. Cesta sa stáčala iba pár yardov preč od jedného z nich, môžem vidieť ako chrlia čierny dym, ktorý z počiatku blokuje hviezdy. Dokonca aj pri zvuku hučiaceho motora počujem neúprosný rev vychádzajúci z rúr - ako zúrivé zviera uväznené v klietke. Mesto je predo mnou. B-city. Malo to byť naše smaragdové mesto - kde Čarodejník z DOS bol stále sám sebou. Už to teraz nie je tak "zelené", len suché sanie vyplienených zdrojov energie. Museli nájsť nový zdroj, čomu svedčia práve Krematóriá. Pomaly som znížila rýchlosť motorky a zastavila som.

Otočila som motocykel smerom k tráve a vydala som sa do kopca, nohami sa kĺžuc po voľne roztrúsených kameňoch. Z kopca môžem vidieť mesto, rozprestierajúce sa ako baňa so žeravými uhlíkmi, žiariaci jantár a ružový neón - opar nad ním, dymiaci v temnote. Slabá vôňa benzínu a iskrenie elektriny. B-city - mesto s takou kapacitou energie, že by mohlo napáliť raketu do zemského jadra.

Pokušenie vojsť dnu ma prekonalo. Prejsť priamo do neónovo osvetlených ulíc a bodovo osvetleného nádvoria, kývajúc a usmievajúc sa - nechať ich nech ma premenia, nech ma kŕmia ako psa, nech vyschnem, nech spálim všetko čo mi ostalo. Padla som na kolená - zmorená vyčerpaním. Dlho som tam takto kľačala, dovtedy dokým mi fľaša, ktorú som mala pod kabátom, nezačala bolestivo narážať do rebier. Vytiahla som ju. Stuchnutá vody mi už liezla na nervy. Zízajúc na mesto som otvorila fľašu a napila sa...vlastne som ju vypila celú naraz, vediac, že tá jama žiariaca podo mnou je tou najcennejšou komoditou - čistá, jasná modrá voda. Sedela som tam veľmi dlho - prečo pre mňa neprichádza žiadny Drakuloid? Stále zmätená som vstala, oprášila som si prach z oblečenia, vytiahla som motorku z trávy a vydala sa opäť späť na cestu, prečo od oranžovo-modrých svetiel a čelom ku temnote. Budem prechádzať Zónami dokým mi vystačí palivo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

páči sa vám tento blog

Je skvelý 47.5% (1056)
Áno 16.6% (369)
Ujde 13.1% (291)
Nie 11.2% (248)
Hroznééé 11.7% (260)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama