23.júl, pre mnohých obyčajný deň. No pre MCRmy sa tento deň stáva už počas 10 rokov tým spomienkovým, oslavným, pamätným. Je to taký menší rituál MCRmy, napísať si na ruku slová My Chemical Romance, obliecť sa do tričiek tejto kapely a stráviť deň počúvaním a pozeraním tejto kapely. Ja osobne sa k nim pridávam :)
Tým pádom si páni Gerard Way, Mikey Way, Frank Iero, Ray Toro, Bob Bryar, Matt Pellissier, James Dewees a Michael Pedicon , zaslúžia môj - náš - obdiv :) Bez nich by tu nikdy nebolo Bullets, Revenge, Parade či Danger Days. A rozhodne by tu bez nich nebolo žiadne My Chemical Romance, ktoré by nám dodávalo odvahu meniť svoj život, chuť pokračovať a ísť ďalej a silu na zdolávanie ťažkých situácii. Táto kapela vám dokáže poskytnúť maličkosti, ale v obrovskej kvantite a človek má pocit, že nakoniec tu na to všetko nie je sám.
Raz som niekde napísala, že rodičia nám povedali, aby sme si našli našich vlastných hrdinov. A ja som si vybrala práve týchto. Kto povedal, že hrdina nemôže byť obyčajný človek? Videla som ich keď boli na dne, keď mali blízko k tomu, aby sa každý vydal svojou vlastnou cestou, no napriek tomu si našli cestu naspäť k sebe a dokázali, že aj oni ako "sebevražedný kult" dokážu vyčariť na svojich tvárach úsmev, ktorý rozosmeje každého jedného v radách MCRmy. Vyhrali nad svojimi nepriateľmi a poskytli priestor kritikom, no ich kritiku si nikdy nevzali k srdcu. Nikdy sa totiž nerozhodli zmeniť svoj názor. To sú moji hrdinovia. Žiadny prachatí, svalnatí, upravení chlapci z módnych časopisov. Namiesto toho tu na mňa z plagátov zíza červenovlasý chlapík ponorený do sveta komixov, ktorý by si svoj svet nevedel predstaviť bez priateľov, hudby, farbičiek a rodiny, vedľa neho stojí malý gitarista s obrovským úsmevom na tvári, muž, ktorý nemal potrebu striedať ženy a vždy mal len tú svoju, s ktorou vychováva dve nádherné dcéry v dome plnom psov, tento muž tu bol vždy na to, aby podal svojim najlepším priatešom ruku a zdvihol ich zo zeme, oprášil ich a prinútil ich pokračovať ďalej. A čo človek stojaci vedľa speváka z druhej strany? Vysoký chudý chalan, mladší brat speváka, ktorý zdielal so svojím bratom aj to dobré aj to zlé, tichý člen, ktorý nemal ďaleko k psychickému zrúteniu a odchodu z kapely? Tak presne jemu sa podarilo zamilovať sa a oženiť sa. No a čo ten posledný? Ten, ktorý vás na prvý pohľad upúta svojim afrom a hneď na to úsmevom, ktorý sa mu odráža aj v očiach. Muž, ktorý videl ako všetci jeho spoluhráči padajú na zem, no on aj tak stále nad nimi držal ochranné krídla a nedovolil, aby sa kapela ropustila. Dokázal skladať melódie, ktoré spôsobujú človeku zimomriavky a tisnú slzy do očí. Aj on našiel svoje šťastie, dnes je taktiež šťastne ženatý.
A čo tí ostatní? Čo taký Matt? Bez neho by tu nebol song ako je Vampires Will Never Hurt You či Demolition Lovers. Oh a Mr. Bob Bryar, tak rada by som vedela, čo je s ním, chýba mi, áno stále mi chýba, ale kebyže tam Bob ostane, ako by sme spoznali Mikea Pedicona, nováčika v radách MCR? A tomu chalanovi sa, aj po odchode Boba, podarilo zapadnúť.
Ono sa toto celé ťažko vysvetľuje ľudom, ktorí MCR nepoznajú, ale som si istá, že vy to pochopíte :)
Preto ešte raz MCR, nie preto že ste vznikli, ale preto, že ste vydržali.






















a ty zase máš talent na psaní dojemných zpráv

a nejlepší je, že je to všechno až do posledního puntíku pravda