Prekladám to v náhlivosti, zachvíľku totiž musím ísť na autobus.
Najprv sme sa s nimi nemali stretnúť, ale potom MCR zmenili názor.
Hneď ako som ich zbadala, začala som šalieť. Pred nami sa s nimi stretli 2 ľudia (začínalo popŕchať) a potom sa rozhodli posúnúť pod strechu. Bola som ozaj nervózna.
Keď nám povedali, aby sme šli dnu stretnúť sa s nimi a pre podpisy...Mala som šťastie, že som mohla kráčať. Nervozita stúpala. Prvá vec, ktorú som im povedala, keď som vošla bola "Chalani, zachránili ste mi život, ďakujem vám" Nechcem vám klamať a povedať vám, že si pamätám, čo presne Gerard odpovedal, pretože to ozaj neviem. Určite to pochopíte, že som šalela. Muži, ktorí zachránili môj život, ktorí mi pomohli, boli zrazu priamo predo mnou. Gerard mi potriasol rukou a spýtal sa na moje meno, povedala som mu ho a on podpísal moje tričko spolu s Rayom, Mikeym a Frankom.
Po celý čas som mrmlala "Oh môj Bože", skoro som odpadla. Musela som použiť svoj inhalátorm zatiaľ čo som mumlala "Toto je dôvod, aby som začala s liečením asthmi"
6-ročná sestra mojej najlepšej kamarátky (samozrejme fanúšička MCR), pre kapelu nakreslila obrázky, ktoré so im odovzdala.
Keď MCR v ten večer hrali kričala som a spievala s celým svojím srdcomn. V živote som nebola tak šťastná.























Achjo
... néé a teď vážně. Nikdy jsem nepoznala tak srdečnou kapelu jako jsou oni, aby se tolik setkávali se svými fans, podporovali je atd. To je jeden z hlavních důvodů, proč je mám tak hrozně ráda