originál nájdete tu: HERE
MY CHEMICAL ROMANCE sú kapela, ktorá napreduje ako aj v zvuku tak aj po vizuálnej stránke pri hľadaní hudobného osvietenia. Bassgitarista, Mikey Way, hovorí LINDSEY CUTHBERTSON o zatiaľ najpozitívnejších zmenách.
Ten moment, kedy vieš, že to kapela skutočne dokázala, je vtedy, keď si môže diktovať podmienky svojho turné. Počas tohto interview s Mikeym pre Rave, si bassgitarista užíva dlhé volno vo svojom dome v US počas tohto sviatočného obdobia.
"Práve si užívame trochu voľna po roku strávenom na cestách. Tak trochu relaxujeme doma, aby sme nadobudli novú energiu a zdravý rozum," napoly vážne, napoly žartom vysvetľuje Way.
Vydržte sekundu, nebol náhodou posledný album My Chemical Romance vydaný práve pred rokom? Pred 5 rokmi by MCR svoje turné v tomto bode neprerušili. Ale teraz tomu už tak nie je.
"Nikdy sme to nerobili touto cestou. S každým album (okrem toho posledného, vydaného roku 2010) sme cestovali minimálne 2 roky +-, takže teraz je to o niečom inom" hovorí Way. "Rozhodli sme sa, že jeden rok venujeme tvrdej práci a potom prestaneme, aby sme vytvorili nový album, a vlastne to je tá časť, v ktorerj sme teraz. Poslednú vec, ktorú sme zaradili do nášho Tour sú show v Austrálii. Po týchto show nemáme v pláne ďalej v tour pokračovať..." na chvíľku sa odmlčí, aby si utriedil myšlienky pred poslednou vetou. "Vlastne, je to koniec."
Áno, počuli ste správne. Životnosť turné s albumom Danger Days, ktorý je 4 štúdiovým albumom MCR ( a tiež 2 koncepčným albmom) je skoro na konci. Po pochmúrnom predstavení, ktoré priniesol album The Black Parade, Danger Days bol výbuchom farieb, pozitívnej hudobnej rozmanitosti a predstavivosťou inšpirovanou Mad Max. Po ťažkom turné s TBP, Way a jeho spoluhráči nemali blízko s zrúteniu, teraz sa im už na cestách darí lepšie, keďže zdieľajú rovnaký pozitívny postoj, ktorý odovzdali poslednému albumu.
"Ide o to, že spôsob, ktorý sme využili počas turné, sme nepoznali, nevedeli sme, čo vlastne robíme. Týmto spôsobom sme doslova vyhoreli, takže sme si uvedomili, že toto je dobrý spôsob -ostať kreatívni a udržať veci čerstvé. Tento spôsob, kedy nei sme s DD na cestách celé 2 roky znamená, že budeme schopní vrátiť sa a napísať nejaké nové songy rýchlejšie a tiež, že budeme schopní vrátiť sa na turné rýchlejšie, aby sme tie songy zahrali ľuďom."
Po ťažkej drine, ktorú MCR vynaložili v roku 2006 pre album TBP Way vidí, že ich nový prístup k turné sa mal skvelý účinok aj na neho samého, jeho brata, speváka kapely, Gerarda Way a tiež aj na gitaristov Ray Tora a Franka Iera.
"Každý je teraz v dokonalom dušvnom poriadku. Sú šťastnejší ako predtým, všetci sú oveľa viac pozitívnejší; myslím, že je to správny krok," šťastne vysvetľuje.
Čas, skúsenosti a vedomé úsilie zmeniť čosi do budúcna viedli MCR do tohto bodu, ale konečným výsledkom je to, čo ich tam drží. Way veľa pripisuje osviežujúcemu pocitu úspechu, ktorý so sebou zjavne prinieslo vytváranie albumu DD.
"Všetko to bolo o optimizme a ukázaniu odlišnej stránky kapely a o zmene pohľadu ľudí na nás. Chceli sme sa zabávať a vytvoriť album, ktorého sprostredkovanie cez repráky by bola sranda," vysvetľuje. "Na DD sme spravili niečo, čo ľudia pravdepodobne mohli pokladať za nemožné. Všetci sme vystúpili z bezpečnej zóny a zbúrali sme múry, ktoré obkolesovali kapelu. Chceli sme ukázať všetky tieto naše stránky, ktoré predtým asi moc k vidieť nebolo."
Pre MCR nebolo zrovna jednoduché vytvoriť tento druh albumu. Dokonca nahrali celé album, ktoré zničili ešte predtým ako objavili tú iskru, ktorá sa pretransformovala do Danger Days. Bola to túžba poskytnúť niečo čerstvé, nové a zábavné, ktorá držala Waya a zvyšok MCR, aby dosiahli svoj cieľ skôr ako sa uspokojiť s niečím menej naplňujúcim.
"Vždy sme chceli, aby My Chemical Romance, bola kapela akú sme chceli mať, keď sme boli na strednej."
"Sme fabúšikmi jeden duhého navzájom, ako hudobníkov, a myslím, že to je to ako udržujeme určitý level záujmu v songoch. Sme rovnako nadšení z hudby ako aj naši fanúšikovia, takže rovnako ako aj pre nich tak aj pre nás bolo prekvapením zistiť, čo sa to stalo s DD. Boli sme v šoku, boli sme nadšení, rovnako ako ostatní. Jediná vec, ktorú sme ako kapela odsudzovali bolo, že niekedy kapely vytvárajú albumy, ktoré sú rovnaké ako tie predošlé počas celej ich kariéry. Aj ako poslucháči hudby sme nikdy nechceli vytvoriť album kapely My Chemical Romance, ktoré by znelo ako album skupiny My Chemical Romance. Nikdy nechceme, aby sa niečo také stalo, pretože nás to nudí. Máme radi, keď s každým albumom tak trochu vytvárame nový vesmír, v ktorom žijeme. Vždy sa snažíme vytvoriť ho rozdielny ako posledne a ak náhodou niekedy zavítame na starú pôdu, tak je to najmenej zakývanie alebo žmurknutie a nie je to snaha o opičenie sa na to, čo sme predtým vytvorili," vraví.
"Mohli by sme vytvoriť 100 albumov, ktoré by zneli ako ten vydaný v roku 2004 - Three Cheers For Sweet Revenge a mohli by sme tiež vydať 100 albumov, ktoré by zneli ako The Black Parade, ale napokon by nás to unudilo, rovnako ako aj fanúšikov. Oni totiž tie albumy už majú. Myslím, že naši fans by boli sklamaní, keby počuli The Black Parade, časť 2."
Táto cesta k postupu vyniesla MCR z postu podzemného fenoménu na stupienok megahviezd s tou možnosťou, že si môžu dať pokoj od turné na tak dlho ako budú potrebovať. Ale Way pripúšťa, že zatiaľ čo sa postoj a zvuk kapely zmenili, jadro skupiny ostalo rovnaké.
"Vždy sme chceli, aby My Chemical Romance, bola kapela akú sme chceli mať, keď sme boli na strednej. Nezáleží na tom koľko máme rokov, stále tvrdíme jedno: Vieme ako si sa cítil, keď si bol naštvaní ako 15-roční, a nemyslím, že to niekedy prestaneme tvrdiť." povedal Way.
MCR má za sebou dlhú cestu za posledných desať rokov. Už bojovali s predsudkami a vyčerpaním, ale ani raz sa nevzdali pri dosahovaní svojich cieľov. Začiatkom tohto roka Mikeyho brat, Gerard, popísal ťažkosti kariéry MCR do istej miery ako "stúpanie na horu slizu." Je bezpečné povedať, že sme teraz dosiahli priepasť, takže, čo mladší brat Mikey vidí na druhej strane?
"Vytvoril vcelku dobrú analógiu. Vyšplhať na kopec, ktorý sme mali, proti neskutočnej presile.Bojovali sme proti všetkému: všetko, čo sa dialo v hudbe bolo proti tomu, čo sme robili, a my sme boli tou malou kapelou a hrali sme v halách a pivniciach, kde sa niekedy ukázalo tak 4-5 ľudí" uvádza na pravú mieru Way. "Tak čo je na druhej strane kopca?" opakuje otázku, ako sa snaží nájsť odpoveď: "To sa uvidí, ale viem, že to pre nás bude vzrušujúce a naplňujúce, pretože to je rozpoloženie, v ktorom sme a ten typ ľudí, ktorými práve sme."





















