Takto som vyzerala počas stretnutia s MCR.
Trvalo mi hodnú chvíľu kým som si upravila make-up a vlasy a vlastne všetko. Totiž, chcela som vyzerať reprezentatívne. Bola to nervy drásajúca príprava.
Keď som sa dostavila k Roseland Theater bola som nervózna a opakovala som si, že nebudem plakať. Akonáhle ma priviedli na zvukovú skúšku moje srdce začalo búchať ako šialené ešte predtým ako som zahla za roh. V momente ako som na pódiu zbadala Franka začali sa mi z očí rinúť slzy a rovnako sa mi z hrdla drali vzlyky. (Vďaka Bohu, že ma nemohli počuť). Frank ma zaregistroval ako prvý, usmial sa na mňa a zamával mi. Ray si to všimol a tiež mi zamával. Stále som plakala a odkývala som im späť.