
Takto som vyzerala počas stretnutia s MCR.
Trvalo mi hodnú chvíľu kým som si upravila make-up a vlasy a vlastne všetko. Totiž, chcela som vyzerať reprezentatívne. Bola to nervy drásajúca príprava.
Keď som sa dostavila k Roseland Theater bola som nervózna a opakovala som si, že nebudem plakať. Akonáhle ma priviedli na zvukovú skúšku moje srdce začalo búchať ako šialené ešte predtým ako som zahla za roh. V momente ako som na pódiu zbadala Franka začali sa mi z očí rinúť slzy a rovnako sa mi z hrdla drali vzlyky. (Vďaka Bohu, že ma nemohli počuť). Frank ma zaregistroval ako prvý, usmial sa na mňa a zamával mi. Ray si to všimol a tiež mi zamával. Stále som plakala a odkývala som im späť.
Gerard sa otočil smerom ku mne a povedal niečo ako "Ahoj, zlatko. Teraz zahráme pár songov, aby sme všetko nastavili tak ako má byť, potom zídeme dolu za tebou a pokecáme. Môže byť?". Jediné, čo mi ostávalo spraviť bolo prikývnuť.
Zahrali Na Na Na, Hang 'Em High a Bulletproof Heart. Predtým ako zišli ku mne si Gerard kľakol na pódium a spýtal sa ma "Aký song máš najradšej?" Odpovedala som mu tak hlasno ako to len šlo - "Summertime". Nepočul ma a tak si z ucha vybral odposluch a spýtal sa znova. Tak som mu to zopakovala, prikývol a šiel sa o niečom porozprávať s Frankom.
Frank zišiel dolu za mnou a začal sa so mnou rozprávať. Nakreslila som mu obrázok, na ktorom bol vyobrazený on ako rozprávková postavička a celá kresba vyzerala ako hracia karta. Bol veľmi vďačný a žasol nad tým. Gerard sa na kresbu tiež pozrel a zhodnotil ju slovami "To je skvelé. Vyzerá to ako hracia karta. To si kreslila ty?", prikývla som a on nastavil ruku na high five, "Dobrá práca". Neviete si predstaviť aká som bola nadšená, keď to povedal. Bolo to ozaj úžasné. ALE. Vráťme sa naspäť k hlavnej myšlienke, ktorú som o tomto stretnutí chcela povedať.
Zišli sme spoločne dole do kaviarne/baru a len tak sme postávali a chalani pre mňa podpísali nejaké tie veci. Rozprávala som sa s Frankom, Gerard pri nás podpisoval veci a ja som povedala: "Neviem ako je možné, že som taká kľudná. Som ozaj rada, že som svoj plač ovládla pri zvukovej skúške." Frank sa zasmial a povedal: "A ja som ozaj rád, že ťa nemusím vidieť plakať, nezvládol by som to."
AWWWWWWWWWWWWWWW! Na to som povedala niečo ako: "Veľmi dúfam, že nemám rozmazaný make-up." Gerard sa na mňa pri tej vete zadíval a povedal "V skutočnosti to vyzerá veľmi dobre. Asi na teba žiarlim." Tak som sa zasmiala, veď predsa Gerard Way povedal, že žiarli kvôli môjmu make-upu. A sakra!
Strávila som s nimi asi tak hodinu a 45 min. Dali mi nejaký merch, podpísali zopár časopisov a ja som im dala túto plaketu (Môžete ju vidieť dole pod článkom). Povedala som im svoj príbeh a zase som sa rozplakala. Keď som sa zadívala na Franka (ktorý pri mne stál celý čas), mal v očiach slzy. Všetci mali. Gerard si vzal plaketu a obrátil ju. Ukázal na ňu a povedal: "Podpíš sa. Chcem mať tvoj podpis." Tak som sa s trasúcou rukou podpísala a podržala ju. Spýtala som sa: "Tak ju chce?" Ray mi ju doslova vytrhol z ruky a povedal: "Toto dáme do autobusu."
Mala som z toho všetkého obrovskú radosť. Boli to tí najmilší ľudia akých som kedy stretla. Frank ma nechcel pustiť z objatia (Nesťažujem sa ). Bolo to skutočne zlaté.























