V interview sa dozviete ako sa Ray teší na The Big Day Out, tiež sa dozviete, ktorú udalosť si nenechá ujsť a redaktor ho trochu potrápil aj otázkou ohľadom zastaralého označenia "EMO".
Napriek tomu, že ich hudobný svet bol kritizovaný a zaškatuľkovaný, My Chemical Romance naďalej zvládajú vzdorovať nielen tým, že prežívajú, ale priam prekvitajú. Mark Hebblewhite sa stretol s Ray Torom, aby sa od neho dozvedel ako dosiahnuť takú vytrvalosť a dlhovekosť.
"...vždy som mal pocit, že naša kapela nepatrí práve k tým, ktoré zapadajú do tradičných kategórií a ktoré ľudia využívajú na opis tvrdej hudby."
Za normálnych okolností nie je možné počas telefonického rozhovoru zistiť či osoba na druhej strane neprevracia očami, ale keď som položil otázku ohľadne skladby SING a toho ako ju profesionálny pravicový kritik Glenn Back označil za "propagandu", bolo skoro jasne počuť ako Rayove oči elegantne narážajú na steny lebky. Nikoho neprekvapí, že Rayovi sa moc nechcelo venovať ďalší čas alebo dych pánu Beckmeisterovi, ale chce reagovať na ďalšiu z mnohých narážiek na kapelu. Veď viete, tá veta - My Chemical Romance je - to slovo na "E".
"Vlastne, označenie "EMO" nás až tak netrápi ako nás trápilo kedysi" smeje sa Toro. "Keď sme konečne dospeli ako kapela, tá "nálepka" jednoducho zmizla. Myslím, že jediná frustrujúca myšlienka bola, že samotné označenie EMO je veľmi nedefinovateľné - boli sme označovaní niečím, čo nám nedávalo žiadny zmysel. Po druhé , znamenalo to, že sme spájaný s celou hromadou, pekne povedané, neschopných kapiel.
"Najlepšou spôsob pomsty všetkým tým redaktorom a komentárom, ktorí nás túžili nazývať "EMO" a svorne tvrdili, že sme typ kapely, ktorú budú teenageri počúvať len pár mesiacov, bolo prežiť a pokračovať vo vytváraní dobrých albumov a koncertov. A tým sme si udržali nielen fanúšikov, ktorí s nami boli od začiatku, ale s každou jednou nahrávkou sme si získali nových fanúšikov, ktorí si nás cenia z rôznych dôvodov."
Takže, ak by mal Toro možnosť vrátiť sa v čase a mohol by navrhnúť celkom nový opis kapely, čo by napísal?
"Možno to bude znieť ako cliché, ale vždy som mal pocit, že naša kapela nepatrí práve k tým, ktoré zapadajú do tradičných kategórií a ktoré ľudia využívajú na opis tvrdej hudby. Keď sme začali písať prvé songy dohodli sme sa, že nechceme vymedziť hranice a to je dôvod, prečo budete počuť všetko od priamej punkovej skladby až po balady akou je SING. V podstate na to kašleme - pokiaľ znie song dobre použijeme ho a rozmýšľame nad tým, do akého žánru sa trafíme nabudúce.
Chalani z Garden State (tak je prezývané New Jersey) mali v poslednej dobe plné ruky práce. V roku 2010 kapela rozpútala turné - World Contamination Tour, s veľmi dobre prijatým albumom Danger Days: The True Lives of the Fabulous Killjoy. Turné im umožnilo zahrať si vo vypredaných halách v Amerike, Európe a Japonsku. A práve teraz sa MCR chystajú opätovne zasiahnuť Austráliu na festivale The Big Day Out, kde sú hlavnou kapelou večera. Podľa Tora, turné reprezentuje akúsi zmes déja vu a vzrušenia ohľadom svetlej budúcnosti kapely, ktorú vidia.
"Na festivale The Big Day Out sme hrali v roku 2007 a môžem povedať, že to bola jedna z najlepších festivalových skúseností akú sme kedy získali" vychrlil zo seba. "Hrali sme vtedy so skvelou line-up: s Tool, Muse, The Violet Femmes, Trivium - skutočne rozmanitá nádielka, ktorú som sledoval každú noc. Bolo to bohovsky dych berúce. Na tomto festivale je niečo zvláštne, totiž energia, ktorá tu panuje a napĺňa ľudí, tú nenájdete na žiadnom inom festivale na svete. A verte mi, hrali sme na festivaloch ako sú Warped Tour a tiež na veľkých Európskych festivaloch a aj napriek tomu aké sú skvelé, žiadny z nich nie je taký ako The Big Day Out v Austrálii.
Avšak toľká rozmanitosť kapiel, ktorá je súčasťou The Big Day Out pre My Chemical Romance znamená jedno, a to, že každá kapela je akoby hodená levom. Hrať pre publikum plné prívržencov na festivale kde každá kapela znie podobne je jednoduché. Postaviť sa však pred niekoľko tisícový dav, ktorý nikdy nepočul ani len notu z vašej hudby je extrémne ťažké. Ale Toro sa tým netrápi.
"Keď sa vzdialite od toho, čo je vám blízke, je to vždy výzva - získať si pozornosť davu," vysvetľuje. "Musíte sa prekonávať a hrať lepšie ako by ste hrali na vlastnej show, pretože ľudia stojaci pred vami nie sú tí, ktorí prešli takú diaľku, aby videli práve vás. Jednoducho len prišli a prinajlepšom sú aspoň trochu zvedaví, čo predvediete. Táto situácia sa môže pozdávať ako negatívna, ale skutočne zo sebou môže prinášať mnohé pozitíva. Keď sa prechádzate po festivale - a cítite, že ste si získali pozornosť ľudí - tento dojem vytvára hmatateľnú energiu pre celú kapelu, ktorú nikde inde nenájdete. A ten pocit, keď sa dozviete, že práve veľká skupina ľudí sa o vašu kapelu začala zaujímať práve v momente, kedy vás počuli hrať po prvýkrát, je najlepší pocit na svete."
No Tora tento rok nezaujíma len program My Chemical Romance, nie, gitarista úzkostlivo očakáva znovuzrodenie jednej z najlepších metalových inštitúcií.
"Keď som sa dopočul, že Black Sabbath sa opätovne dali dokopy nemohol som tomu uveriť," priznáva. "Úžasná kapela a tak sa mi zdá, že fanúšikovia mladší ako som ja, ktorí nemali šancu ich doteraz vidieť ich uvidia. Sabbath sú akoby soundtrackom môjho života počas turné. Jednoducho si v iPode nájdem albumy Black Sabbath a zapnem náhodný výber, spokojne sa uložím a už sa nemusím ničím trápiť. Každý jeden song, ktorý sa ozýva z reprákov je fantastický.
"Nikdy by som sa nepokúšal porovnávať Sabbath k My Chemical Romance, ale z určitého pohľadu sú nám hodne podobní , pretože mali ochotu napísať všetko. Veď viete, od skladby ako je Snowblind, ktorá je skurvene drsná, prejdú na niečo ako je Changes - balada hraná na piáne. Zbožňujem ich, pretože sa nebáli riskovať s hudbou a to je pre mňa základný predpoklad pre skvelú kapelu.
(stránky 26-17)





















