5 rokov je veľmi dlhá doba, o to dlhšia, keď sa celých 5 rokov venujete vedeniu jedného jediného blogu, občas sama neverím, že som to dotiahla až sem. Že som dokonca s blogom vydržala aj počas toho hluchého obdobia, čo nastal v radoch MCR pred niekoľkými rokmi :) Ale zo všetkého najviac nepochopím jedno, ako je možné, že ste to s blogom vydržali právy vy? Pomaly, ale isto sa číslo na štatistike návšetvnosti blíži k 100 000 a ja tomu nemôžem uveriť. Ďakujem vám!
A rovno sa presuniem k ďalšiemu poďakovaniu, tentoraz by som sa rada poďakovala autorke TOHTO blogu, ktorá si našla čas a zhodnotila môj blog....Dovolila mi, aby som to hodnotenie zverejnila aj tu, pretože len tak asi pochopíte, za čo som vlastne vďačná. Keď niekto ocení vašu 5 ročnú, každodennú prácu, je to skvelý pocit a áno, z určitej strany som na seba aj pyšná, hádam mi to nebudete mať za zlé....:)
Samotné hodnodtenie nájdete pod perexom, ak si ho teda chcete prečítať, ja ho sem dávam aj preto, aby som si ho zachovala :) Pretože tento blog nezruším, také je moje rozhodnutie...Stal sa až priveľkou súčasťou mňa, je to moja povinnosť a je to hádam jediná povinnosť, ktorú spĺňam bez reptania a s láskou:) Takže vás ešte nejaký ten čas budem trápiť všetkými novinkami, fotkami, článkami, aktivitami ohľadom MCR :)Hádam mi to prepáčite...xD
A tu sa už dostávam k Slsi a jej blogu, o ktorom mal byť mimochodom celý článok. Toľko teda k zmätenému úvodu - teraz sa idem naplno venovať my-chem-romance.
Ako som už naznačila, poznám ho a poznám ho dosť dlho. Je to prvý blog orientovaný na My Chemical Romance, ktorý som pravidelne navštevovala, čiže si viete predstaviť, že nejaký ten rôčik ho sledujem. Je to čisto fan-blog a myslím, že najoficiálnejší z tých, na ktoré leziem. Ak ste leniví hľadať stále nové fotky a informácie (ako napríklad ja), na tomto blogu sú pekne skoncentrované. To mi náramne vyhovuje a keďže netúžim po tom každodenne obiehať Facebook, Tumblr, Twitter a ktovie čo ešte, len si kliknem na tento blog. Vždy je tam niečo nové.
Chválim intenzitu pridávania článkov. Každý jeden raz, keď uvidím Gerardovu tvár, sa poteším, to sa za celý čas, odkedy ho poznám, ani trochu nezmenilo. Prečo nechodiť na stránku, pri ktorej sa usmievam? Bez tohto blogu by som vedela o polovicu noviniek menej. Ak ste na tom so vzťahom k MCR podobne ako ja a ešte ho nenavštevujete, celkom vážne vám prikazujem dať si ho do záložiek.
Prirodzene sa tam nechodím informovať len ja - blog má myslím najväčšiu návštevnosť z blogov, ktoré sledujem. Komentárov je tu pomenej, ale čo treba písať k článkom skladajúcich sa z jednej-dvoch, prípadne viacerých fotiek? Práve takto väčšina článkov vyzerá a aj mne by ustavičné komentáre typu "super foto" liezli na nervy. Sama som tam komentovala možno trikrát. Staré známe To, že nekomentujem neznamená, že tu nie som, v tomto prípade platí dvojnásobne.
Design je geniálny. Ani oficiálna stránka by sa za to nemusela hanbiť, skvelo to ladí k Gerardovi a Frankovi na záhlaví (tak Mikes a Ray sú čierno-bieli, čo už). Proste jeden z ďalších blogov, pri ktorých sa ja so svojím vzhľadom môžem ísť zakopať.
Ako veľmi subjektívnej osobe mi trošku vadí práve tá oficialita, ktorá je z jednej strany obdivuhodná, ale každá stránka dostane svoje čaro až vtedy, keď je tam kúsok duše autora. Teda aspoň pre mňa to tak je. Teraz nehovorím, že My Chem nie sú súčasťou autorky, to určite nie. No chýba mi tam niečo osobnejšie, viac názorov, možno zážitkov, recenzií alebo čohokoľvek vlastného, nielen preložené texty zo zahraničných stránok a nadpisy článkov ako vrchol seba vyjadrenia. Chápem ale základný zmysel blogu a to by sa asi s autorkinou subjektivitou mierne bilo. Pár dlhších článkov napísaných z jej hlavy tam je a je mi len ľúto, že ich sa ich nevyskytuje viac, pretože sa mi veľmi páči jej štýl písania a pohľad na niektoré veci. Aj reporty z koncertov sú úžasné, skoro tak nezabudnuteľné ako koncert samotný. Teda, samozrejme, len pre osoby, ktoré to šťastie môcť tam byť nemali.
Odsekom vyššie som chcela povedať, že ak niekto prestane mať rád My Chem, ťažko sa k blogu vráti. Ak by si ľudia obľúbili autorku samotnú, vydržali by dlhšie. Tento blog môže byť kľudne chvíľkovou záležitosťou. Tu záleží len na vašej chuti vedieť niečo o My Chem. Nie je to o nej, je to o nich.
Na záver by som chcela poďakovať za krásny názor na môj blog, vážim si to a v tomto prípade ešte viac, pretože Slsi mi príde ako silná osobnosť. Som veľmi milo prekvapená, že môj blog nejako našla (pokiaľ si dobre pamätám, do tých zriedkavých komentárov na jej blogu som ho nedávala) a totálne nadšená, že sa sem vrátila :)






















Gratuluju... a ještě aspoň 3x tolik, slsi! :P
Je mi ctí být s tebou v blogovým týmu ;)