Prvý deň nového roku je tu! Rok 2013, ktorý nakoniec predsa len prišiel, čaká na to, aby sme sa všetci chopili šancí a pokúsili sa do neho vykročiť s úsmevom na tvári. Nkto z nás nevie, čo prinesie, ale pevne veríme, aspoň ja, že to budú samé pozitívne veci.
V roku 2012 sa zmenilo veľa vecí, jednou z nich je aj to, že som prekročila hranicu dospelosti. Či to niečo zmenil? Viete, že ani neviem...Možno ma to donútilo obzrieť sa spätne na svoj život a uvedomiť si, že napriek tomu, že v ňom bolo zopár nepríjemných momentov, tak tých pozitívnych je viac. :)
...a k tomu mi dopomohla aj jedna kapela. Asi už tušíte, že hovorím o My Chemical Romance. Je až neuveriteľné, že už 5 a pol roka sú akousi "malou" súčasťou môjho každodenného života, k čomu značne prispieva aj fakt, že tento blog oslávil 2.12.2012 svoje 5.narodeniny. A ja si len vravím "Wow". Ozaj netuším ako sa mi to podarilo, ale je to jedna z vecí, ktoré ma stále bavia, aj vďaka vám. Preto mi dovoľte, aby som vám krátko poďakovala. V tento rok sa mi podarilo prekročiť hranicu 100 000 návšetvníkov. Je to naozaj nádherné číslo, číslo o ktorom som nikdy ani len nesnívala. Samozrejme, pre mňa nie je až tak podstatné, tento blog by som viedla aj vtedy, ak by tam figurovala nižšie číslica, ale takto mi predsa len dávate najavo, že tento blog nie aj až tak zbytočný. Preto vám naozaj z celej duše ĎAKUJEM :)
Viete, myslela som, že by som aj tento rok zhrnula, ako veľmi si vážim prácu chalanov z MCR a ako veľmi si vážim ich samotných...Preto som nazrela do článku, ktorý som napísala presne takto pred rokom a rozhodla som sa, že tam nemám, čo zmeniť...tamto písalo 17-ročné dievča zavreté vo svojej izbe...dnes by 18-ročné dievča taktiež zavreté vo svojej izbe napísalo presne to isté...a preto vám to sem dám v pôvodnom znení. A rozhodla som sa, že z toho spravím tradíciu, tamtú časť textu bbudem do článku kopírovať každý rok, až dovtedy kým nebudem cítiť potrebu to poupraviť :) V ten deň to bdue znamenať, že sa môj názor zmenil...čo myslíte, ako dlho to vydrží?
Napísané 1.1.2012
Drahí MY CHEMICAL ROMANCE,
Alebo vlastne, drahí Gerard, Frank, Ray a Mikey. Ďakujem Vám. Občas je veľmi ťažké dostať svoje myšlienky na papier, resp. vyjadriť ich slovami. Je to ako kolotoč, ktorý sa nie a nie zastaviť. Ak mi dáte súhlas, skúsim to...

Skúsim si pomôcť slovami, ktoré vyriekli chalani počas svojej 10 ročnej cesty ktorá stále nekončí...:)
Gerard, Ray, Mikey a Frank ma naučili jednu podstatnú vec - NEVZDÁVAŤ SA! S týmto vedomím som prežívala z jedného dňa na druhý, vlastne nie, neprežívala som, ja som totiž vôbec nežila...ráno som sa budila s tým, že sa nič nezmenilo, že všetko je po starom, že ma čaká ten istý stereotyp...a nikdy som netvrdila, že je to v poriadku, ja som vedela, že to v poriadku nie je...Ale tiež som si myslela, že to nemôžem zmeniť...Mýlila som sa...
Zmena nastala...ale až po dlhej dobe. Za ten čas som na zem padla veľakrát. Niekedy som sa nestihla ani len postaviť a už som na zemi ležala opäť. Tam nastala prvá zmena, zmenila som sa ja...vždy treba začať od seba...myslím, že som mala 12 alebo 13 rokov, neviem, každopádne myslím, že to bol čas, kedy som sa vzdala svojho detstva a stala sa v podstate predčasne dospelou.

You cannot DESTROY ME! Tú vetu som musela mnohokrát povedať do očí ľuďom, ktorým malo na mne záležať, ale v podstate mysleli len na seba a nepripúšťali, že robia chybu...tú chybu opakovali každý deň, v priebehu 5 rokov.
My Chemical Romance, som hrdá na to, že im vďačím za mnohé veci, že im vďačím za svoje sebavedomie, že som vďaka nim spoznala ľudí, ktorých mám veľmi rada a tiež im vďačím za to, že som sa ocitla na mieste, kde je každý sám sebou...

Pán Gerard Way, muž s obrovským srdcom a prekypujúci neuveriteľnou inteligenciou...tým nemám na mysli to, že vyrieši tie najzložitejšie matematické príklady, myslím tým to, že vyriešil tie najzložitejšie životné situácie, že to všetko zvládol a dnes sa dokáže usmievať x) Tento človek ma naučil vážiť si čo mám, naučil ma dbať o to kým som a nesnažiť sa za to ospravedlňovať, pretože nikto nemá právo vás súdiť...iba vy sami, otázne je či dokážete súdiť samých seba?

Frank Iero - malý veľký človiečik. Prebrať na seba zodpovednosť je jedna z najťažších vecí aké vo svojom živote musí mladý človek urobiť...Frank to všetko zvládol, tak prečo by som to nemala zvládnuť ja? Je manžel a aj otec, nesie na pleciach obrovskú dávku zodpovednosti, ale nebráni mu to v tom, aby sa zabával, aby inšpiroval ľudí, aby pomáhal svojim priateľom a dokonca ani v tom, aby si odskočil na nejaký ten koncert obľúbenej kapely. "Keď to zvláda on, zvládnem to aj ja"...posledné 2 roky som si túto vetu opakovala mnohokrát...A viete čo, ono sa to ozaj dá..:)

Mikey Way - Viete, že Mikey mi občas veľmi pripomína mňa...mňa tak pred 5 rokmi...tiež som bola tichá a vždy strčená v kúte....vlastne aj teraz som skôr ten typ, čo rád počúva, s tým rozdielom, že rada poviem svoj názor. Každopádne Mikey je dôvod, prečo sa nehnevám na svoje minulé "ja"...taká som bola a nechcem to meniť :)

Ray Toro - ouu...môj usmievavý gitarista. Výzor nie je všetko, všakže? Možno Ray nie je ten najkrajší človek na svete, ale je to génius vo svojom obore...utvrdil ma v tom, že svoj cieľ predsa len môžem dosiahnuť a verte či nie, skutočne sa o to snažím :)























Krásně napsaný =)