Tento článok, je prekladom krátkeho úryvku, ktorý Frank zverejnil na svoju stránku. Viem, že zvyčajne správy z tejto stránky neprekladám, ale nad touto som sa musela pozastaviť. Je...zvláštna. Smutná. Neviem čím, ale príde mi veľmi temná. Čo na to vravíte vy?
neklamme samých seba, priatelia. nastal koniec sveta.
keď všetok biely šum vyschol a alkohol klesol do temného hukotu...jediné, čo môžeme mať je vzájomná sku*vená spoločnosť.
(počkám na teba.)
aj keď sa naše pery nedotkli, dýchame rovnaký vzduch
a ako sa naše molekuly zrazia, zistíš, že je to pravda.
a keď by aj nie...no, tak potom som možno strácal čas.
veci, ktoré tvrdíme, nie sú tak celkom veci, ktoré hovoríme...sú našimi lžami a pravdou. našou láskou, našou nenávisťou.
a hoci môj jazyk môže byť občas ostrý, vo svojom srdci v nás stále verím.
dovoľ mi rozložiť sa v tomto objatí, dovoľ mi byť znovuzrodený ako smutná spomienka v podobe usadeného prachu a uži si to.
-usadiť sa-
chvíľe, ktoré sme spolu zdieľali, skutočné či vymyslené, sú len preambulou.
teším sa na plavbu, strarený v našej nekonečnosti.
sediment - všetok tvoj;
frnk.





















