DIARY of a Wipmy Kid

11. července 2014 v 13:13 | Saxana |  Co povedali
preklad: Saxana
edit: slsi
source: Kerrang!

Ak by bol život po My Chemical Romance súťaž v nežmurkaní, Frank Iero by prehral. No s gitaristom nachystaným na to, aby sa stal prvým, kto zo svojich spoluhráčov vydá sólový album, si Mark Sutherland vypočuje prečo je čas na oslavu...


Frank Iero je chorý... Naozaj chorý... leží v posteli a nemôže spať, bolí ho žalúdok. No zatiaľčo je bolesť v jeho zažívacom trakte neznesiteľná, je to nič v porovnaní s tmavými myšlienkami, ktoré mu bežia hlavou. Jeho mozog si v záchvate horúčky predstavuje, že bolesť v žalúdku je nádor alebo zlý duch, ktorý potrebuje byť odstránený.
Nakoniec to už nevydrží. Vykope sa z postele a, napriek takej bolesti, že ledva stojí, došuchtá sa dole do svojho štúdia v pivnici. Zapne počítač, schytí gitaru a začne hrať, vylievajúc svoje vnútro - doslova aj metaforicky - do hlbokých riffov a intenzívnych textov, ktoré ním skoro samovoľne plynú, nepremyslené a nenacvičené, z jeho hlbokého vnútra.
Kým hrá, pomaly ale isto z neho bolesť mizne. Zlý duchovia sa menia v tiene, berúc so sebou temné myšlienky, ktoré ich obklopovali. Do rána sa Frank dopracoval od pocitu, že prichádza o rozum k pocitu, že je stratený v hudbe.
Toto boli unikátne podmienky, za ktorých Frank Iero, kedysi gitarista My Chemical Romance, napísal svoj debutový sólový album. Vyjde v auguste - prvý dokončený album, ktorý zo základne MCR uvidíme od ich rozpadu v marci 2013. Nesie názov Stomachaches, na počesť zdravotných problémov, ktoré prispeli k vzniku týchto piesní a objaví sa v obchodoch, s čiernou iróniou, pod menom "frnkiero andthe cellabrations". Robí si srandu, ako hovorí Frank, jednak s jeho úbohej gramatiky a takisto jeho "introvertnosti a nespoločenskosti," a slovo "celebration (oslava)" je "opakom všetkého čím som."
A, popravde, keď - skoro nedobrovoľne - vytvoril album, Frank naozaj nemal čo oslavovať, nech to napíšete akokoľvek, keďže to vyzeralo, že mu jeho dlhodobé problémy so žalúdkom začnú ovládať život.
"Keď som chorý, prevezme to kontrolu nad všetkým," hovorí nahnevane, temnota jeho slov v silnom kontraste so slnečným New Jersey za oknom. "Dostane sa vám to do hlavy. Tú bolesť si predstavujem ako rakovinu, ktorej sa potrebujem zbaviť, malého démona v mojom vnútri, ktorého potrebujem premeniť v myšlienku, pieseň, báseň, maľbu - čokoľvek, len aby som sa ho zbavil. Album je zbierka mojich vnútorností zliatych do digitálneho záznamu."
Vitajte naspäť v naozaj čiernom sprievode. (Welcome back to the really black parade.)

Rozpad MCR bol pre fanúšikov ťažký, no pre kapelu možno ešte ťažší. Mikey Way strávil mesiace zavretý vo vnútri, surfujúc na nete, prezerajúc minulé úspechy, mal problém posunúť sa ďalej. Ray Toro... nuž, nikto zatiaľ netuší čo robil Ray. A Frank Iero? Frank bol poväčšine otrávený.
Mal po krk všetkých tých pôct, ktoré MCR skladali časopisy a "stránky, ktoré nikdy kapelu nepodporovali kým bola spolu," no teraz, aspoň podľa Franka, sa snažia speňažiť ten "zával lásky" od fanúšikov.
"Bola vo mne zvláštna zmes hrdosti, pokory a hnevu," hovorí. "Vyrovnával som sa s tým rovnako, ako so všetkým iným do čoho sa dostanem, prácou."
Do pár týždňov už boli jeho vedľajšie projekty LeATHERMOUTH a Death Spells aktívne. A než nestala jeseň 2013, bol Frank - otec troch detí - "nadšený normálnym životom".
Jeho zdravie sa doslova zlepšilo, keď už nebol v jednej z najväčších svetových kapiel. Dlho ho trápili problémy, ktoré sa počas tour len zhoršovali.
"Keď ste na pódiu, je to úžasné," hovorí. "Ale tých ďalších 23 hodín denne bolo plných strachu a bolesti."
Vyhlási to akoby len tak mimochodom. Je tomu však dlho, odkedy sa s takouto situáciou musel vyrovnávať. Počas MCR tour sa so svojím problémom vyrovnával tak, že nejedol. Na Európskom turné žil len na cereálnych tyčinkách. Zobral si ich so sebou 100 a "nič iné som za mesiac a pol nezjedol". Schudol skoro 14 kíl. Z domu odchádzal relatívne zdravý, vrátil sa ako "vrece kostí".
"Keď majú ľudia chuť na sandwich, proste si ho dajú. Ja si poviem, že si dám sadwich, ale moje telo na to 'Daj si sandwich, stráv ho... oh fuck, chcem zomrieť.'"
Keď sa vrátili jeho staré problémy so žalúdkom, priniesli so sebou aj to zlo v jeho vnútri. A bolo to omnoho horšie.
"Myslíte si, 'Sakra, ja musím zomierať!'"
**tu hovorí niečo o tom, že mu neurológ povedal, aby si každý deň zaznamenával problémy, aby prišli na to čo mu je a tak si vytvoril štúdio doma, aby mohol tvoriť aj keď nevládze nikde ísť. Frank si hovoril, že sa z toho musí vyhrabať, aby mohol pracovať a byť človekom, ktorým byť chce.**
Prekvapivo, hudba pomáhala tam, kde medicína zlyhala. Písanie a nahrávanie "boli ako liečba." Takže čoskoro, vždy keď Frankovi bolo zle, donútil sa vstať z gauča, šiel do pivnice a hral kým sa necítil lepšie. Nikdy naozaj nepremýšľal nad sólovým albumom, no čoskoro to začalo byť jasné. Jeho spoluhráč v Death Spells a LeATHERMOUTH James Dewees ho vybral za producenta svojho albumu.

Takže je neuveriteľné, že Stomachaches nie je album plný bolesti. Samozrejme, obsahuje aj bolesť, no tá psychická prevláda nad fyzickou, zatiaľ čo Frank spieva ousiderské hymny o "tom pocite bezpečia a lásky a hľadaní kam patríš."
.stitches. so svojou hlavnou vetou "Uvidel som kamenisté dno a bola to láska na prvý pohľad," je o "zmierení sa s tým, že sta sami sebou." A .where do we belong? anywhere but here. so srdcervúcim "Niekto, koho milujem ma odkopol/ Ale mne to vobec nevadí", je o Frankovej kamarátke, ktorú vykopli vlastní rodičia.
"Keď sa niečo také stane, začnete uvažovať nad svojou vlastnou hodnotou." hovorí. "Ak ľudia zistia, že t,í čo ťa mali milovať ťa nemilujú, ako ťa možu akceptovať?"
Nie je tam veľa vtipných vecí ako .she's the prettiest girl at the party and she can prove it with a solid right hook., no je to skor život ovplyvňujúci album, ako len záznam utrpenia.
Frank hovorí, že to, čo sa stalo s MCR sa do songov vkradlo len občas. Je to podvedome v piesni .neverenders., ktoré hovorí že "Každý ti chce hovoriť do života," a v .blood infections., ktoré používa metaforu upíra na znázornenie straty nevinnosti, ktorú kapela mala vo svojom ranom štádiu.
Hudobne je to úplne mimo konceptuálnych albumov MCR, pravdepodobne to nepredá tri milióny kópií a nevzbudí hneď Daily Mail. Má to ale časť z ducha, ktorý posúval MCR dopredu, v songoch, ako napríklad .all i want is nothing. a .joyriding., kde počas dvoch minút počujete množstvo melódií. Takisto fuzz pedály v štýle Mary Chain a trochu popovejšie vokály.

Ale je Frank naozaj pripravený čeliť všetkému, čo ho čaká, pretože je bývalým členom MCR vydávajúci sólový album?
"Kurvna nie!" smeje sa. Dúfal som, že nebudem prvý. A pravdepodobne v to dúfali aj ostatní - 'Ešte počkáme pár mesiacov'"
Frank mohol samozrejme počkať tiež. Mohol všetky songy znovu nahrať v profesionálnejšom štúdiu, doleštiť všetky detaily, vyrovnať strofy a refrény. To by ale, podľa neho, bolo proti všetkému čím tento album je.
Mohol som si k tomu sadnúť, a hrať sa s tým ďalšie dva roky," hovorí. "No sľúbil som si, že to nechám tak čisté, ako to len pôjde."
A tak je Frank šťastný, že je tým prvým. Teší sa, že v septembri vezme kapelu pozostávajúcu z jeho priateľov, vrátane gitaristu LeATHERMOUTH Roba Hughesa, na cesty s Taking Back Sunday a The Used (takisto plánujú nejaké UK koncerty). Oprašuje svoje skúsenosti frontmana z čias, kedy ešte MCR neexistovali a on hrával s Pencey Prep a nemá žiadne veľké očakávania, že the the cellabration mohli konkurovať MCR. "Vždy som sa lepšie cítil v menších miestnostiach," vraví. Takisto sa nebojí reakcie kritikov alebo MCRmy. ("Nebojím sa - skrátka vydám album a problémy budem riešiť až keď nastanú.")
No napriek tomu duch MCR stále rastie. Nielen v štúdiu (kde neprítomnosť spoluhráčov znamenala, že "mi nikto nemohol povedať či to vôbec znelo dobre") ale aj inde. Štvorica sa stále spolu rozpráva a Frank hovorí, že sa mu zatiaľ páči všetko zo sólových projektov, čo od ostatných počul, ale tvrdí, že to spolu nepreberali.
"Neviem či je to také naše nepísané pravidlo, proste spolu už nehovoríme o hudbe," hovorí.
"Možno je to len reakcia na to, že posledné mesiace sme vlastne už nehovorili o ničom inom, ako o hudbe. Stále však udržiavame také to každodenné priateľstvo. Zrovna včera som písal Rayovi - o barbecue omáčke..."
Zastaví sa, zatiaľčo sa snaží dostať život mimo kapelu do perspektívy.
"Jediná ďalšia vec, s ktorou som po dvanástich rokoch prestal bolo fajčenie. A každý deň mi to chýba."

Možno má stále príznaky absťáku z rozpadu MCR, ale veci sa pre Franka Iera začínajú ukľudňovať. Jeho problémy so žalúdkom boli čiastočne vyriešené za pomoci kombinácie kreativity so správnymi liekami - lieči si "zvýšený výskyt baktérií v črevách" pravidelnou dávkou antibiotík. Stále však smutne priznáva, že nevie "aké to je cítiť sa dobre" a že by s radosťou vymenil "svoju kreativitu za prísľub stále 100 percentného šťastia bez bolestí".
No nemá problém nazvať svoju náladu dostačujúcou zatiaľ čo rozpovie príbeh, ktorý načrtne ako na tom je.
"Minule mi nebolo príliš dobre," pousmeje sa. "A niekto sa spýtal mojej dcéry 'je tatino dnes chorý?' A ona odpovedala, 'Nie, to je jeho povaha.' Je to vtipné, ale tiež mi to láme srdce - ona to vie, človeče!"
A, popravde, Frankov príbeh je skôr o nádeji ako o katastrofe - postavil sa svojim démonom a vrátil sa šťastnejší a produktívnejší. Hviezda, ktorá spolu s My Chemical Romance zmenila výzor rocku ako takého a stále má silu meniť ho ďalej. Pravý umelec, s dostatkom predstavivosti v jeho mysli, aby zničila nepokoj usádzajúci sa v jeho bruchu.
Zatiaľ čo sa New Jerseyské ráno mení na popolunie a k nám doznievajú hlasy detí, povie mi, ako veľmi závidí ľuďom s normálnymi profesiami, ako sú doktori a architekti.
"Vedia, že keď pôjdu do školy a budú na sebe kurva pracovať, nakoniec sa stanú tým, čím chcú a budú tým navždy," hovorí. "Ja sa môžem snažiť o dobrú hudbu... a 10 alebo 20 rokov mi to bude vychádzať, no potom môže prísť moment, kedy si všetci povedia, 'Bolo to fajn, ale teraz to je strašné, takže to už robiť nebudeš.'"
Ale Frank Iero ešte nie je pripravený byť zmetený do ústrania. S jeho zdravotnými problémami, dúfajme, za ním a mnohostrannou post-MCR kariérou pred sebou má stále chuť bojovať.
 

30 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama