close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Gerard Way: Rob ťažké veci.

22. srpna 2014 v 0:23 | by slsi |  Gerard-News
Zdroj: diymag.com

Keď bol Gerard Way frontmanom My Chemical Romance, zdalo sa, že má všetko. Ďalšia kapitola jeho života však vyžaduje niečo oveľa riskantnejšie.


Všetko to začalo gitarou. My Chemical Romance sa zrodili, keď frontman kapely, ich vodca, vzal v pivnici rodičovského domu do rúk svoju 90s Fender Mexican Stratocaster a napísal vôbec prvú skladbu. Dvanásť rokov na to, po tom čo sa kapela priblížila svojmu koncu, to bola tá istá Lake Placid Blue gitara, na ktorú sa Gerard Way obrátil.


Bezpečne možno povedať, že Gerard vstupoval do nepoznaného. Počas najlepšej časti dekády a pol zdobil pódiá po celom svete, kopúc a kričiac, potiac sa a krvacajúc si prebil svoju cestu do závratných výšin popularity. Vyniesol svoju kapelu zo špinavých pivníc New Jersey, vystopoval duše 1000 zlých ľudí, viedol smrteľnú armádu a sám sa stal hrdinom. S každým albumom prišla pre kapelu nová éra, a s každým novým konceptom prišli légie fanúšikov, ktoré ich nasledovali. A potom, jedného dňa, sa z My Chemical Romance stalo až príliš veľké monštrum.

"Áno, to sa teda stalo," súhlasí Gerard. Usadený v suteréne hotela v centrálnom Londýne vyzerá inak ako posledne, keď stál na Britskej pôde. Jednou z posledných veľkých pôct tejto kapely bolo vidieť, ako headlinujú Reading & Leeds Festival pred viac ako 3 rokmi, ale jeho ohnivočervené vlasy sú preč a rovnako aj kožená bunda, ktorými sa chválil počas 'Danger Days' éry. Nahradil to chaotickou blond hrivou (aspoň v tomto čase), modrými džínami a obnosenými Conversami. Vyzerá odpočinuto, pripravený opäť uviesť veci do pohybu, a nebojí sa priznať, že nasledujúca časť jeho života začala na konci tej poslednej. "Veľká časť mňa samého chcela uniknúť spod tej monstróznosti, s ktorou som sa časom zmieril. Naučil som sa akceptovať fakt, do akých rozmerov MCR narástlo a naučil som sa milovať to, aj napriek tej ozrutnosti. V tomto ohľade som uzavrel mier, ale na začiatku rozpadu, samozrejme, som sa snažil utiecť."

V čase, kedy kapela oznámila svoj rozpad, Marec 2013, bolo predaných vyše 4 miliónov albumov po celom svete, vyšplhali sa na vrchol hudobných hitparád a headlinovali festivaly na oboch stranách Atlantiku. Ich zápalná značka punk rocku - viscerálneho, ale akosi výrečného, morbídneho, ale okúzlujúceho - hrdo rozmazala línie mainstreamu, po celú dobu sa vysmievajú kritikom so svojimi momentami nečakaného a vkusu. S vydaním ich tretieho albumu 'The Black Parade' sa stali ešte väčšími ako doposiaľ; cítili sa byť nezastaviteľní, cítili sa byť silou, pri ktorej treba počítať s ich gotickými vojenskými uniformami, ale keď sa v roku 2008 turné blížilo svojmu koncu, nemohlo toto všetko byť vzdielenejšie pravde. "Neviem do akej mieri je to tajomstvom," uvádza Gerard, " a nemyslím si, že by to bolo tajomstvo, ale keď sme dokončili '…Parade' a skončili sme turné, už som nechcel pokračovať. Bol to pre mňa pekný konečný bod. Šlo o veľmi vysoký tón, povedal som všetko, čo som chcel povedať. Už som nemal čo viac povedať pod záštitou My Chemical Romance."

Počas toho, ako dospel k tomuto názoru sa jeho priority zmenili. S tým ako kapela rástla, a ako sa členovia kapely pomaly usádzali, so svojimi ženami a deťmi, Gerard mal väčšiu zodpovednosť, ako boli jeho umelecké potreby. Ako projekt rástol, lákal stále viac a viac ľudí až sa naskytovalo oveľa menej možností ako odísť, ľudia sa na neho stále viac spoliehali. "Viete, snažíte sa byť zodpovedný," vysvetľuje. "Stávate sa dospelým a tak si myslíte, 'No, budem zodpovedný. Všetci máme hypotéky a rodiny a tak je správne držať sa toho, čo máme.' Potom začnete premýšľať nad všetkými tými ľudmi zo štábu, ktorým pomáhate; pracujú s vami a práve tým platia svoje šeky. A všetko to naberá na rozmercoh, viac a viac. Je z toho stroj a napokon sa nechcete nikomu obrátiť chrbtom, ani jednej osobe. Takže, idete sám proti sebe, idete proti tomu, čo je správne, len preto, aby ste boli 'dospelý'.

Dvere za 'The Black Parade' sa zavreli takmer pred šiestimi rokmi a v campe MCR čoskoro nastalo ticho. Kapela - gitaristi Frank Iero a Ray Toro spolu s Gerardovým bratrom - basákom Mikeym - trávili voľný čas ako manželovia a otcovia, usádzajúc sa v novom období svojho života. Tak tomu bolo aspoň do septembra 2010, kedy sa na internete objavil notoricky chytľavý, komiksový trailer na skladbu 'Na Na Na (Na Na Na Na Na Na Na Na Na). Kapela bola späť, znovuzrodení ako darebácki superhrdinovia v post-apokalyptickej krajine, ďalší koncepčný album pevne v hrsti, a ďalšie turné na obzore.

"Ako ľudská bytosť musíte pochopiť a zmieriť sa s procesom, nemôžete len tak utiecť," reaguje Gerard. "Neutekal som od veľkosti, ale ako som to robil nebol som viac šťastný, a nebolo to to, čo som vo svojom živote chcel mať. Nechcel som byť takým otcom, alebo manželom, ale ani umelcom, keď už sme pri tom. Nebolo to o tom, čím som chcel byť. Ísť proti tomu, čo vám vraví vaše vnútro - ísť proti umeniu takým spôsobom - udržiavať to všetko nabrúsené a pokope, aby to fungovalo - nemám tým na mysli chalanov, mám na mysli seba - to nebolo správne. Takže, pri všetkom od konca '…Parade' až po rozpad kapely som cítil, že nie som sám k sebe úprimný. Počas totho obdobia došlo k veľkým škodám - fyzickým aj psychickým."

Na to, aby Gerard začal konať bolo potrebné vydanie štvrtého albumu 'Danger Days: The True Lives Of The Fabulous Killjoys' následne kolekciu "Convetional Weapons' a vystúpenie v New Jersey (Asbury Park). Síce chvíľu trvalo než sa do toho ponoril - ako neskôr vysvetlil vo svojom liste na rozlúčku adresovaného pre fanúšikov (toto vyznelo ako list na rozlúčku pri samovražde, ale tak..ako inak to preložiť, že?) - ale čoskoro prišiel na to, že nadišiel ich čas. "Viete," premieta, "Myslím, že byť dospelým neznamená, že musíte naisto utekať od vecí, ale máte robiť presne to, čo by ste robiť mali. Musíte byť k sebe úprimný. Myslím, že práve tak skončíte s veľkým množstvom nešťestných rodičov, ktorí vychovávajú nešťastné deti, ktoré nechcú byť v ich blízkosti. Radšej by som spravil len štvrtinku toho, čo som robil v MCR, aby Bandit vyrástla a povedala, 'Môj otec bol skvelý'. Zabával sa pri vytváraní umenia. Miloval život, miloval dívať sa na život skrz šošovky. Naučil ma, ako sa mám dívať na život.' Radšej by som chcel toto ako, aby povedala 'Áno, sem-tam otca vidím. Jazdí na Porsche, veľa toho nenarozpráva. Trávi veľa času na počítači. Občas napíše nejaký ten komiks, ale nie naozaj.'Bol som veľmi nešťstný s tým, kam to celé spelo, to sa začalo diať.

Prišiel čas pozbierať sa. S kapelou uloženou na večný odpočinok a s ustálenou mysľou bol schopný znova siahnuť po gitare - tej istej, na ktorej pred dvanástimi rokmi zložil 'Skylines and Turnstiles', tej istej, ktorú predstavil svojim fanúšikom v liste - a bol čas začať odznova.

"Vedel som, že to spravím," tvrdí bez zaváhania. "Len som netušil, čo z toho vzíde." Spočiatku sa frontman upriamil na založenie novej kapely. Okamžite nabral inšpiráciu a začal "pripravovať umenie a snažil sa predstaviť si druhy nástrojov", ktoré budú potrebovať. Jeho ambície napredovali rovnako ako jeho predstavivosť. "Uvedomil som si, že je potrebné prebrať vlastníctvo nad sebou samým. Nezaložíš kapelu, pretože to by pre teba nefungovalo. Si dosť nekompromisný, takže sa už viac nestavaj do pozície, ktorá je na kompromise založená."

Až tak jednoduché bolo zrodenie Gerardovej sólovej dráhy. Naskytla sa mu príležitosť preskúmať dosiaľ nepoznané zákutia z iného uhla pohľadu. Dokonca sa mu zo začiatku v mysli nezrodila ani len predstava. "Keď z toho vzišla sólová dráha.." na chvíľku sa zastaví, aby popremýšľal. "Vizuálne tu akýsi koncept existuje, ale samotné album nemá s konceptom nič spoločné. Je to prvýkrát, čo som napísal album bez konceptu; nejedná sa o koncepčný album. Je to pekné; vlastne práve preto je to album také rôznorodé. Viem, že My Chemical Romance sama osebe bola veľmi rôznorodá, ale tentokrát to cítim ešte znásobené.

"Mnohé z toho bolo strielanie naslepo, a tak sa mi to páčilo," rozplýva sa. "Bolo to veľmi slobodné - sedieť s gitarou za mikrofónom a nahrávať. A potom len povedať 'V poriadku, teraz si to vypočujme. Okay, spravme to.'Čo sa týka skladby na úvod albumu, to som v podstate ja, ako beriem do rúk bratovu bassgitaru, pretože bola poruke, a hrám a pomaly na tom stavám song. Ako som bol hotový s bassgitarou povedal som 'Okay, teraz prejdem na gitaru. Otvor mi mový track.' Šlo len o vrstvenie a vrstvenie a vrstvenie a potom sme si povedali, 'A teraz pridáme bicie.' Celé nahrávanie bolo skutočne slobodné. Jednoducho sme len brali nástroje do rúk a hrali."

Nielenže to bola prvá skutočná šanca pre Gerarda hrať na gitare -"keď ste v kapele s dvomi úžasnými gitaristami, tak je divné, aby ste chceli hrať na gitare" - ale tiež slobodnejšie vnášal do svojej inšpirácie svoje vlastné, osobnejšie vplyvy. "Musel som ísť veľmi hlboko. Vedel som, že pokiaľ chcem vytvoriť song podobný ako je The Jesus and Mary Chain, potom nie je iná šanca. Keď si v kapele, každý v nej zanechá svoje odtlačky prstov a to je to, čo robí kapelu špeciálonou. Avšak ak sa jedná len o váš vlastný odtlačok , zistíte, že môžete zájsť oveľa hlbšie." Kým My Chemical Romance sa naťahovala po jeho drsnejších sférach chutí - od Iron Maiden po Misfits - jeho nové albums aa stalo miestom skúmania. "Obsahuje v sebe všetko od shoegaze po Britpop, a tiež je to veľmi Britské album. Všetko od fuzz rock až po hlasný rock, po experimentovanie, po Berlín-éra Bowieho a má v sebe aj trochu Iggyho štýlu. Toľkokrát som to album predestiloval, až z toho vznilo niečo úplne iné, a možno to badať aj na samotnej nahrávke, ale vychádzal som z hĺbky svojich jednotlivých vplyvov."

Písanie albumu, prezývaného 'Hesitant Alien', umožnilo bývalému frontmanovi získať svoj vlastný spôsob na uzavretie jedenej kapitoly svojho života. Potom, čo strávil viac ako dekádu v kapele, tak notoricky známej akou sa stala My Chemical Romance - v dohľadnej dobe nikto nezabúda na neslávne známu potýčku s Britskou bulvárnou tlačou - čas, ktorý utiekol, pesničky, ktoré napísal, Gerard videl, že sa musí postaviť pred vlastnú dilemu: musel znovuobjaviť svoje miesto na hudobnom poli. "Tentoraz, rozhodne, každý song nesie v sebe svoje vlastné posolstvo. Všetky sú prepojené pocitom odcudzenia a myšlienkou, že musím prísť na to, na ktoré miesto v hudbe zapadám, to ma priviedlo k to, že som zistil, že vlastne ja tak nejak do hudby vo všeobecnosti nezapadám a to je práve spôsob, ako som zapadol." Smeje sa, "to je moje poslanie; mojím poslaním je byť sám sebou, byť jedinečný a nestrachovať sa o to, či zapadám. A tým nemyslím nejakým outsiderským či rebelantským spôsobom, nie, mám na mysli skôr slávnostný spôsob. A hovoriac si 'Som iný, toto je to, čo robím, a na svete nie je nikto iný, kto by to robil rovnako, tak teda skúsim byť najlepším."

To neznamená, že Gerard je presvedčený, že to celé bude hračka. Vždy je tu strach z nového, strach z neznámeho, z toho, čo by mohlo prísť ďalej. To je niečo, čomu treba čeliť tvárou v tvár. "Áno, s tým je spojený určitý strach," súhlasí. "Nemáte sa na koho obrátiť a spýtať sa 'Je to dobré?' Nemáte sa na koho obrátiť a povedať 'Vyzerám byť v poriadku?'To všetko je preč, takže treba skutočne veriť v seba samého. S týmto všetkým prichádzajú dobré obavy a zlé obavy.To je to nepoznané: 'Bude to fungovať? Bude sa to ľuďom páčiť? Čo to robím? Prečo som to spravil?' Všetko toto sa vám vkráda do mysli!" smeje sa. "Prichádza to zo strachu. Všetko to, čo je správne, je nesmierne ťažké. Mala by to byť sranda, ale mala by to byť aj tá najťažšia vec, akú som kedy musel urobiť, mimo rozhodnutia ukončiť My Chemical Romance."

Tiež sa tu naskytá otázka jeho budúceho obecenstva. S pripravenými fanúšikmi MCR a čakaním na novú hudbu, nie je nedostatok ľudí, ktorí si nový album bezpochyby vypočujú, ale kto z nich bude pokračovať ďalej? Žeby ich chute dokázali narásť do takých rozmerov alebo sa tomu tak stane neskôr? Avšak ešte naliehavejšie, kto spoza týchto hraníc dokáže pozdvihnúť obočie nad ex-frontmanom kapely, ktorá si niesla nálepku, akej sa len ťažko zbaviť: kto presne sa bude starať? "Myslím, že by som rád dosiahol..." začína a po chvíli sa zastavuje. "Uhh, toto je divné. Nechcem..." opäť stíchne a následne pokračuje. "Skutočne rešpektujem fanúšikov My Chem, takže by bolo skvelé pokračovať na tejto ceste spolu s nimi, ale myslím, že to pôjde tak, ako ide všetko ostatné. Bude tu určitá skupina, ktorej sa to bude páčiť, potom skupina, ktorej sa to páčiť nebude a potom skupina, ktorá sa k tomu stavia ľahostajne. Myslím, že práve vďaka vplyvom, ktoré sa na albume striedajú, možno kvôli náročnosti, bude toto album bližšie ľuďom v mojom veku, alebo skorým 30tnikom.

"Viem, že by som dokázal túto platňu počúvať, a tým nehovorím, že by som nepočúval albumy My Chem, ale My Chem bolo iné. Keď sme vytvorili niečo v My Chem bolo to všetko citovo a psychologicky založené. Tentokrát, s týmto albumom, bol som si plne vedomý svojich vplyvov a veľmi vytvrvalo som sa za nimi hnal. Začal som vytvárať album, ktorý som chcel počuť, album, ktorý som si chcel kúpiť v obchode. Bolo pre mňa dôležité, priniesť späť do hudby Fuzz pedál. Tentoraz som mal misiu a jednalo sa o zvuk. My Chem malo veľmi sociálne riadenú misiu, avšak tentoraz tomu bolo takto: 'Nie, do rádia prinesiem Fuzz pedál. To je môj cieľ.' Myslím, že audiofilom sa tento album bude páčiť o čosi viac. Zmixoval ho pre nás Tchad Blake; ľudia, ktorí sa o mixovanie zaujímajú ho budú poznať, rovnako aj jeho prácu. Potom, Doug [McKean, producent albumu] a ja sme experimentovali s tónmi, takže myslím, že ľuďom, ktorým sa nepáčili My Chem, sa bude páčiť toto..


"Myslím, že to bude spravodlivé," uzatvára. "Neviem, čo si budú myslieť po tom, ako si vypočujú Hesistant Alien, ale mám dojem, že niekto si určite povie, "Dobre no, dám tomu chlapovi šancu a uvidíme ako to dopadne."


Pokiaľ ide o reakciu, ktorú by chcel týmto albumom vyvolať, sa zdá, že je to aj pre neho mantra, ktorú sa sám snaží nasledovať. "Len dúfam, že vezmú preč..." poslednýkrát sa zastaví. "Len aby to bolo slobodné, aby ste robili to čo cítite, a moc sa nad tým nezamýšľali. Riskovať a robiť tie ťažké veci."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Klikni plsss x)

xKLIKx 100% (1029)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama