Nedalo sa nevšimnúť si, že na blogu sa toho moc nedeje? Ale prečo? Ja sama som hľadala výhovorky počas celého roka (škola, maturita, prihlášky na vysokú, rodina, priatelia...)...avšak, sú to len výhovorky. Ak by som chcela, tak by som to na blogu rozbehla, ale som nechcela, zato som sa sústredila na našu FB stránku...A teraz...po roku si vravím - Nie je tohto blogu škoda? Nie je škoda odhodiť svoju niekoľkoročnú prácu do koša? JE!
A teraz, dnešným dňom si dávam poslednú šancu! Dávam poslednú šancu tomuto blogu!
Avšak, už to viac nie je blog o MCR...Nie, je to blog o mne a o tom, čo pre mňa MCR znamenali/znamenajú a navždy znamenať budú. Preto vás prosím, aby ste mali so mnou trpezlivosť a privykli sa na nový chod blogu, pretože asi nastane zmena. Zmena vo všetkom...tak teda poďme na to!





















