The PV Q&A ("Drogy a alkohol boli pre mňa súčasťou širšieho poznávacieho procesu...a našťastie má tá lekcia nezabila.“)

2. října 2014 v 13:51 | by slsi |  Co povedali

The PV Q&A: Gerard Way o návykových látkach -- "Drogy a alkohol boli pre mňa súčasťou širšieho poznávacieho procesu...a našťastie má tá lekcia nezabila."

By Tom Lanham
V čase ako My Chemical Romance vydali album, ktoré sa malo stať ich posledným, a to v roku 2010 (Danger Days: The True Lives of the Fabulous Killjoys), všatka tvorivá radosť frontamana Gerarda Waya bola zničená počas samotného procesu. V roku 2013, víťaz Eisener Award za dielo The Umbrella Academy, opätovne skĺzol k alkoholizmu a depresiám, a...aby sa zachránil, aby zachránil súkromný život s manželkou Lyn-Z a dcérou Bandit...po 12 rokoch ukončil MCR, prestúpil na Britpop a k shoegaze outfitom, ktoré si užíval ešte na umeleckej škole, a vydal sa na sólovú dráhu so svojím hranatým, na gitary sústredeným albumom Hesitant Alien. Vo veku 37 rokov, Way pozitívne ožíva pri pochode "Bureau," a jackhammered "Millions," the Phil Spector-plush "Drugstore Perfume" a "Action Cat," ktorý kombinuje Joy Division, ťažké basové linky s tlieskavými perkusiami a ozajstné riffy. V jednej chvíli si myslel, že bude musieť presunúť svoj klan ďaleko od Los Angeles, aby dosiahol jasnosť a triezvosť. "Ale teraz som rád, že sme to nespravili - som rád, že sme to nevzdali."




Purevolume: Nevrhol sa náhodou niekto na filmové práva The Umbrella Academy?

Gerard Way: Ale áno. Tiež to bola sranda, pretože, ako to už býva, o tých právach sa šepkalo, no všetko to bolo načasované. Ja a Gabriel Ba sme vyhrali Eisener Award a zdá sa mi, že tie filmové práva získal Universal do týždňa , po dohode s Dark Horse. A ako to pri takých veciach býva - prešlo to vývojom,, prekliesnilo si to cestu cez všetky prekážky a myslím, že zišli zo svojich možností. Takže je z toho opäť voľný hráč.

PV: Z tvojho songu "Bureau" mám pocit, akoby bol o chladnokrvnom showbiznise.

GW: Áno, to je. Je o Holywoode, o hudobnom biznise, o filmovom priemysle, o biznise vo všeobecnosti. Skoro som ho aj nazval "The Business. Ale príliš mi to pripomínalo kapelu, ktorú mám rád. A tak som to pomenoval "The Bureau." A naozaj existuje veľa nebezpečných nástrah pre umelca - s tým, čo robíte môžete spraviť veľmi dobrú reklamu, ale musíte byť veľmi opatrný v tom, ako ďaleko zájdete. Pokiaľ je to, čo viete vytváranie vecí, tak sa toho musíte držať. A pokiaľ niekto vytvorí niečo na základe vašej práce, je to super. Ale nikdy by sa nemalo jednať o konečný výsledok. To som sa naučil. A vďakabohu, naušil som sa to skutočne rýchlo.

PV: Čo ešte ťa tento priemysel naučil?

GW: Neviem nakoľko je to platné, ale mám taký pocit, že to, čo som sa naučil je, že pokiaľ robíš niečo naozaj čisté a pokiaľ robíš niečo, v čo skutočne veríš, tak to bude skoro vždy fungovať. Keď dospejete do fázy, kedy sa snažíte predvídať, čo sa vydarí, alebo budete robiť prácu, v ktorú veríte, že je od vás očakávaná, vtedy to celé fungovať nebude. A myslím, že to som sa naučil práve v tomto biznise. Tiež som pochopil, že každý dostane svoj moment, kedy si môže zahrať na VMA a podobných veciach. Ale stále je dosť umelcov, ktorí fungujú aj bez toho. A fungujú vo veľkom. MCR zmizla z amerického radaru, ale stále sme ako kapela na konci hrali na Reading & Leeds festivale pred 70 000 ľuďmi. Teda môžete vypadnúť z radaru, alebo zo zraku verejnosti a pritom stále môžete ostať relevenatný. Pretože, keď ste v tom vždy si myslíte "Oh, toto je to - keď to bude preč, dôležitosť odíte tiež." Ale potom si uvedomíte, že Nie, pokiaľ stále budete robiť veci, v ktoré veríte, navždy zostanete relevantný. Čím viac budete k svojoj práci pristupovať seriózne, tým viac s danou vecou budete narábať ako s so skutočným remeslom, ktorým aj je. Pokiaľ pristupuje k svojej práci s rešpektom, potom vás aj ona rešpektuje.

PV: Tiež exituje také porekadlo, ktoré hovorí "Ak vystúpite do sveta, budete svetom odmenený."

GW: Áno! Odmení vás! Hlavne, ak doň pošlete veci, ak uchováte ten kruh v pohybe. Ak máte veci, čo chcete povedať, a máte umeleckú stránku, tak to tam dajte. Nezhromažďujte to. Nečakajte na správny moment. Jednoducho to spravte. A tiež dajte veci do sveta. Akože, pamätám si, keď som veľmi túžil vyhrať Eisener Award, a dal som to von. Nikomu som to nepovedal, ale bol som veľmi otvorený možnosti, niečo také získať, len aby som získal ten druh energie. A tak som dal do obehu svoju energiu , a nejakým šialeným kozmickým obratom sa to stalo, ja a Gabriel sme vyhrali Eisener za tú knihu. Tak si myslím, žetreba poslať do obehu pozitívnu energiu.

PV: Avšak, ty si zašiel až na samotný okraj priepasti, vlastne si do nej skoro spadol, čo samo osebe, historicky, je často súčasť tvorivého myslenia.

GW: Pre mňa to bolo trochu iné. Pre mňa, drogy a alkohol boli súčasťou procesu učenia sa. A v skutočnosti, jedna z tých zdravších vecí, ktoré som pre seba urobil bolo, že som bol schopný oddeliť návykové látky od umenia. A bol som schpný uvedomiť si, že tieto dve veci nie sú až tak exkluzívne, ako som si spočiatku myslel. Takže, drogy a alkohol boli pre mňa osobne súčasťou väčšieho procesu učenia sa. A našťasie, tá lekcia ma nezabila, ako sa to často stáva iným ľuďom. Mal som šťasie, že som z toho mohol vyťažiť životnú lekciu. Myslím, že je to súčasť mojej cesty. Síce som to využil na svojej dráhe umelca, ale neviem, či sa skutočne jednalo o jej časť, alebo o časť, ktorá by sa tam musela nachdázať.

PV: Bez toho, aby sme zneli morbídne, čo bolo pre teba tým posledným budíčkom?

GW: Jednalo sa o jednoduchú vec. Som človek, ktorý je prirodzene nevyvážený a náchylný k obdobiam ťažkých depresií a obdbiam akejsi intenzívnej mánie. Takže takáto nevyváženosť je pre mňa prirodzená. A drogy to len zhoršili. Takže som už existoval v akomsi tmavom mieste, ale potom prišla noc, kedy som bdel do...no, myslím že som ani nespal. Celú noc som bol na drogách. A cítil som sa tak na dne, ako si len dokážem predstaviť, emocionálne, a cítil som temnotu. A mal som taký pocit "Je to tu. Musím prestať." No, nešlo teda o nejaký násilný budíček, vďakabohu. Bolo to veľmi jemné.

PV: Ale aj tak, treba ti pogratulovať k tomu, že si mal odvahu realizovať tak veľkolepé, teatrické koncepčné albumy, akým bolo aj The Black Parade a The Killjoys.

GW: A realizovať ich bola zábava, aj keď to šlo ťažko. Bolo vždy zábavné spraviť široké gesto a musel si prísť na to, ktoré sú tvoje bitky a ako také gesto spraviť. Ako napríklad teraz, keď sa nejedná o žiaden väčší koncept. Nieto žiadnych skutočných kostýmov, nieto príbehu, nič také nie je. Takže som ten príbeh musel rozpovedať pomocou zvuku a musel som sa uistiť, že aj nástroje na albume sa tiež držia príbehu. A to je to miesto, kde sa nachádza široký koncept - je vo zvuku. Tak som sa k nemu priblížil tentokrát.

PV: Povedal si, že Blur a Britpop kapely boli tvojou veľkou inšpiráciou. Ale ja v tam počujem aj veľa Smashing Pumpkins.

GW: Samozrejme. A to pravdepodobne vďaka fuzz. Jeden z hlavných fuzz pedálov, ktorý som použil na tomto albume bol Russian SovTek Big Muff, čo je vlastne pedál, ktorý vznikol v čase, kedy Pumpkins používali vintage pedál. Znie to teda rozdielne, ale je to ten pedál. A tiež je tu veľa Siemese Dream fuzz. A tiež celý koncept Mellon Collie - ten mal na mňa veľký vplyv, vizuálne. Myslím, že sa jednalo o zábavný čas v hudbe. Pumpkins boli vtedy na takom mieste, kde sa na nich skvele dívalo - kde bolo skvelé byť toho šúčasťou - a fanúšikom.

PV: Na tvojom albume sa nachádza skladba s menom "Maya the Psychic". Už si niekedy konzultoval s médiom?

GW: Nie, nekonzultoval. Ten song je tak trochu o mentálnej chorobe. Je o počutí hlasov. Človek môže byť natoľko mentálne nestabilný, že by dosiahne bod, kedy počuje fiktívne zvuky a fiktívne hlasy, a ja som sa do tohto bodu dostal. Takže zatiaľ čo som sa uzdravoval napadla ma tá vec s médiom, a to natoľko až som si do tej role vložil postavu. Ale v songu je tiež niečo aj o Los Angeles, pretože v LA sú médiá na každom kroku a ľudia od nich, tak trochu, odvíjajú celý svoj život. Napríklad "Dokážem to? Bude to veľké? Aký bude môj život? Budem slávny?" Smutné je, že kultúra skutočne existuje tu...
 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama