Co povedali

Kompletné needitované interview s Gerardom Way, kde hovorí o komiksoch a iných cool veciach...časť. 3

28. prosince 2012 v 14:40 | by slsi
Predchádzajúce časti interview nájdete TU a TU.

V poslednej časti interview Gerard porozprával aj o filme, ktorý sa plánuje natočiť podľa predlohy The Umbrella Academy, ale porozpráva aj o tom, na čom pracuje pomimo komixu a spomenie aj svoju dcéru :)


Dave: Ako ste na tom s filmom The Umbrella Academy? Viem, že sa to odsúhlasilo pred pár rokmi.
Gerard: No, čo sa deje je, že máme skutočné skvelý scenár. Je to úplne iný návrh ako bol ten prvý. Je veľmi dobrý, preto dúfam, že nastane nejaký posun dopredu. Dnes sú filmy o superhrdinoch veľkým riskom, ich náklady na výrobu sú obrovské. Skutočne tu záleží len na štúdiu, či budú riskovať. Ći áno, či nie, vidíme, že Umbrella Academy film závisí na komkoľvek, kto je na vrchole a nebojí sa riskovať. Momentálne máme veľmi dobrý scenár.

Kompletné needitované interview s Gerardom Way, kde hovorí o komiksoch a iných cool veciach...časť. 2

28. prosince 2012 v 13:49 | by slsi
prvú časť interview nájdete TU

V tejto časti interview sa dozviete, čo si Gerard myslí o fanúšikovskej základni, čo bolo jeho dieľom, ale tiež sa dozviete aj to, prečo nevzniklo tretie video a ako to celé bolo :)

Dave: Prvý náhľad uvidíme na Free Comic Day 4.mája(květen) 2013, kde vydávaš niečo ako náhľad, správne?
Gerard: Tak, tak. Na Free Comic Day sme sa dostali k niečomu ako je nesúvisiaci príbeh, ale tak trochu je súčasťou sveta Killjoyov. Je odlišný od voľného komiksu, ktorý sme vytvorili pre The Umbrella Academy. Nemá nič spoločné s postavami zo série, ale s niektorými zaujímavými vedľajšími postavami zo sveta.

Kompletné needitované interview s Gerardom Way, kde hovorí o komiksoch a iných cool veciach...časť. 1

28. prosince 2012 v 12:03 | by slsi
Originál nájdete TU

Poznámka: Interview som musela rozdeliť, pretože je veľmi dlhé. V prvej časti sa rozoberá spolupráca Gerarda s ďalšími umelcami na pripravovanom komikse The True Lives pf the Fabulous Killjoys, tiež sa dozviete o čom zhruba príbeh bude...:)

Takže, vediem blog o komiksoch a veciach tomu podobných na The Huffington Post. Naskytla sa mi šanca pohovoriť si s Gerardom Way - autorom The Umbrella Academy a pripravovaného True Lives Of The Fabulous Killjoys, ktorého spolu-autorom je Shaun Simon a umelkyňa Becky Cloonan.

Tu máte originálny zdroj na Huffpost → TUNAK

Hovorili sme spolu dobrých 45min. a potom som to musel prerušiť, takže tu máte v podstate celé interview.

image

MORRISONCON EXCLUSIVE: GERARD WAY SA HOLÍ, HOVORÍ O KÚZLACH A "UMBRELLA ACADEMY"

5. října 2012 v 18:32 | by slsi
Interview je pomerne dlhé a zgustnú si na ňom hlavne tí, ktorí obľubujú TUA, Granta Morrisona či jednoducho povedané komixy. Dozviete sa aj to, že Gerard má pokračovanie TUA ešte stále rozpísané, ale usilovne na ňom pracuje...:)

...a Gerard sa počas rozhovoru holil, takže jeho strnisko dlho nevydržalo (:))

Na preklade som pracovala ja a Saxana :) Hádam vás poteší. Originál nájdete TU
Za prípadné chybičky sa ospravedlňujem, občas som nemohla prekladať doslovne, pretože by to nedávalo vôbe, ale vôbec žiadny význam...hádam sa na mňa nebudete hnevať :) Prajem príjemné čítanie :)

V zle osvetlenej kúpeľni v Body English klube v Hard Rock Hoteli a Kasíne v Las Vegas, Gerard Way, spevák "My Chemical Romance, tvorca sci-fi/ superhrdinského komixu publikovaného Dark Horse Comics "The Umbrella Academy" a špeciálny hosť MorrisonConu, vybalil veci na holenie a povedal nám, že na akcii sa mu najviac páči šanca do hĺbky diskutovať s fanúšikmi.

Príchuť pochmúrnosti: Krátke otázky a odpovede Franka Iero z My Chemical Romance

3. října 2012 v 19:21 | by slsi
Dozviete sa veľa o vzniku "This Song Is A Curse", čo ďalej s Leathermouth ale aj, že s novým albumom MCR to nevyzerá tak ružovo ako sme si mysleli.

Originálny článok: AltPress

Frank Iero je veľkým fanúšikom filmového režiséra Tima Burtona, takže si možete len predstaviť ako neuveriteľne bol gitarista My Chemical Romance zaskočený keď ho oslovili aby spolupracoval na albume soundtrackov ku remaku Burtonovho prvého filmu Frankenweenie. Ierov song "This Song Is A Curse," znie ako kolízia estetiky filmového skladateľského majstra Dannyho Elfmana s punkovou klasikou Suicidal Tendencies "Institutionalized." V júni, Iero zohnal pomocných hráčov MCR, Jarroda Alexandera (bicie) a Jamesa Deweesa (klávesy), producenta/ technika Douga McKeana a gitaristu MCR Raya Tora (ako co-producenta) aby nahrali song, ktorý možete nájsť v iTunes edícii Frankenweenie Unleashed! (Music Inspired By Motion Picture).

Celý preklad nájdete u Saxany

MORRISONCON EXCLUSIVE: GERARD WAY SHAVES, TALKS MAGIC & "UMBRELLA ACADEMY"

3. října 2012 v 18:10 | by slsi
Nové interview s Gerardom, preklad čakajte do konca týždňa...momentálne nestíhame nič..zatiaľ si prečítajte preklad a pokochajte sa fotkou :) HERE

Frank pre AP

2. října 2012 v 6:08 | by slsi

Fotka pochádza zo stránky AP, pre ktorú Frank poskytol interview. O preklad sa postará Saxana, ja vám sem hádžem link na originál → HERE

Mikey pro zZounds.com

19. září 2012 v 20:34 | by slsi
interview preložila Lumierre
Mikey se rozpovídal nejen o jeho baskytaře - otázky se týkaly i rad pro baskytaristy-začátečníky, případného coveru MCR na nějakou písničku, kterou by vybral Mikey, nebo Batmanovy signature baskytary - tam Mikey prokázal obzvlášť velkou fantazii xP
Tak příjemný čtení x)

From the Kerrang! poster special.

18. března 2012 v 21:22 | by slsi

Nové interview s MCR

25. února 2012 v 9:42 | by slsi
Nemám čas to prekladať, keďže mierim do mesta, ale ak sa vrátim a náhodou to Lumiee ešte nepreloží tak sa s prekladom poponáhľam...ale skôr čakajte preklad od nej :)

Rozhovor nájdete TUNAK.

Gerard Way raves about LostAlone in this week’s NME Magazine.

15. února 2012 v 15:50 | by slsi
Gerard Way raves about LostAlone in this week’s NME Magazine. Full size.

Gerard pre Kerrang o budúcnosti kapely

9. února 2012 v 15:55 | by slsi
Prekladala to Lumierre

Gerard Way směřuje do přenosné kabiny v backstage na Big Day Out v Sydney jako muž, který míří na misi. Když vezmeme v úvahu, že My Chemical Romance míří na stage za 45 minut, vlastně na misi je. Vypadá štíhle a mluví rychle, je oblečený od hlavy až k patě v černé a má oči skrytí za temnými slunečními brýlemi. Dnes odpovídá krátce a ostře - ale poté ho čeká mnohé rozehřívání a hodiny stále tikají. Tenhle cyklus vystoupení Big Day Out reprezentuje konec turné s albem Danger Days z toku 2010 - tedy perfektní čas na to, abychom zachytili, co bude další...

My Chemical Romance stavajú nové štúdio pre ich 5. album

2. února 2012 v 18:45 | by slsi
Video sa na stránkach objaví počas nadchádzajúceho týždňa...potom vám ho sem samozrejme dám :)

My Chemical Romance práve stavajú štúdio v Los Angeles, v ktorom onedlho začnú pracovať na 5.albume.

V rozhovore pre Noise11 kapela načrtla svoje plány ohľadom blížiaceho sa piateho albumu a tiež spôsobe ako k tomuto procesu pristúpia.

Meetin Ray Toro :)

29. ledna 2012 v 13:23 | by slsi
So I spent the day at Big Day Out, saw My Chemical Romance from the front of the barrier, I managed to get Mikey's pick. It was the most amazing thing I've ever experienced.
But after that ended at around 8.30 Courtney and me decided to leave because we were getting tired, when we were waiting for my parents out the front of the venue we saw Ray fucking Toro walking towards a car, so we went up to him and told him how amazing the performance was, he commented on how he remembered Courtney from the airport, then we asked him for some photos which he then replied with;
'You know I'm actually really worn out from that set, and I really need to get back and take a shower. I'm not the best at the moment to take a photo. I'll tell you guys where I will be later on if you're wanting to meet me at a better time drop by and I'll be happy to'
That's not his exact words ofc because I'm not going to reveal where Ray was around incase he's still around there.
But then later on (9.30 as he told us) we drove down there with my parents and we saw Ray and 4 other people he was with. I'm not sure but I think one of them was James. We went up to him and talked to him for about 3 minutes then we got some photos and he apologised that he had to leave in a little hurry because he was going somewhere with the other guys.

Interview s Frankom

19. ledna 2012 v 17:14 | by slsi
Viem, že rozhovor prekladala aj SAxee, ale mala som ho tu rozrobený už odvčera,tak ho sem vkladám :)

Rok 2012 bude svedkom toho, ako My Chemical Romance oslávi svoje 10.ročné výročie. 10 rokov spájania más teenagerov s anti-korporačnými správami a energickým punk glam rockom.

"Prechádzali sme cez všetky spomienky a dary, ktoré sme získali v priebehu rokov, taká tá púť spoločnými prežitými momentmi" vysvetľuje gitarista Frank Iero.

"Je to vcelku šialený pohľad, keď pred sebou rozložíš všetko, čo si za 10 rokov nazbieral, čo všetko si dokázal, čím všetkým ste spoločne prešli. Je to úžasný pocit."

Ako Iero vysvetľuje, od termínu "banda chalanov sa zoskupuje aby spoločne vytvorili nejaký ten randál" , to dotiahli až na kapelu pozostávajúcu z mužov, ktorí dospeli, oženili sa a majú deti a tiež istú zodpovednosť. Frank verí, že momentálne sú v tom najlepšom.

"Aj tie najhoršie spomienky, ktoré vyplývajú z pôsobenia v tejto kapele sú lepšie ako chvíle, ktoré som strávil mimo nej. Ale posledný rok bol skutočne naplnený skvelými vibráciami. Môžete stráviť celý život tým, že si budete myslieť, že nikdy nedospejete alebo sa toho môžete priam obávať a nakoniec, keď sa vám to podarí býva ťažké si to vychutnať, ale myslím, že mi sme na to prišli.

Väčšinu roku 2011 strávili MCR na cestách, ale jedným z najväčších úspechov toho času bolo, že skladba SING bola použitá v seriáli Glee - show, o ktorej MCR moc nevedeli až do času, kým sa im neozvali.

"Myslím, že to naozaj sedí na štýl nahrávky, ktorú sme spravili. Musíte sa dostať do mainstreemovej hudby, infiltrovať sa a nakaziť ju, takže pre nás nebolo nad čím váhať."

My Chemical Romance sú povestný svojou ohňovou live show, čo ich predurčuje na to, aby niečo podobné ukázali aj na tohtoročnom BDO, na ktorom sa kapela naposledy zúčastnila v roku 2007. V roku 2010 vydali svoj 4. štúdiový album - Danger Days: The True Lives of the Fabulous Killjoys a hneď na to rozbehli turné po celom svete, práve teraz kapela pracuje na novom materiáli.

"Práve sme asi tak v strede zisťovania o čom by mohla byť nová nahrávka a ako by to celé mohlo vyzerať, takže show na BDO nebude tak celkom iba o Danger Days, ale pôjde skôr o taký mix DD a nových vecí, také niečo ešte Nový Zéland nevidel.
Frank nechcel naznačiť akými novými smermi sa kapela možno bude uberať, ale smeje sa:

"Môžem vám povedať, že o hudbe premýšľam vo farbách a v novom albume vidím hodne oranžovej."(to je len a len dobre Frankie, totiž to, oranžová je moja najobľúbenejšia farba J
pozn. Slsi)

Zatiaľ čo počas The Black Parade éry show My Chemical Romance očarili množstvom pyrotechniky a kostýmov, Danger Days so sebou priniesli svetlá a farebné balóny, ale pre BDO si zas prichystali niečo npvé. "Black Parde bola celá o ohni a horúčave a myslím, že bola založená na ohni, síre a hneve. Zatiaľ čo Danger Days je skôr niečo ako veľká párty a to ju predurčuje, aby bola naplnená mnohými farbami, konfetami a balónmi. Ale teraz sa to nebude podobať show, aké sme robili predtým, tentoraz so sebou prinesieme niečo nové."

Ten najlepší pocit -interview s Rayom

19. ledna 2012 v 16:00 | by slsi
V interview sa dozviete ako sa Ray teší na The Big Day Out, tiež sa dozviete, ktorú udalosť si nenechá ujsť a redaktor ho trochu potrápil aj otázkou ohľadom zastaralého označenia "EMO".

Napriek tomu, že ich hudobný svet bol kritizovaný a zaškatuľkovaný, My Chemical Romance naďalej zvládajú vzdorovať nielen tým, že prežívajú, ale priam prekvitajú. Mark Hebblewhite sa stretol s Ray Torom, aby sa od neho dozvedel ako dosiahnuť takú vytrvalosť a dlhovekosť.

"...vždy som mal pocit, že naša kapela nepatrí práve k tým, ktoré zapadajú do tradičných kategórií a ktoré ľudia využívajú na opis tvrdej hudby."

Nové interview s Rayom :) (preklad poobede)

18. ledna 2012 v 6:14 | by slsi
Read the full new interview with Ray Toro in the online issue of Inpress Magazine, HERE. [Pages 26-27.]

Nové interview s Rayom si môžete prečítať TU. (stránky 26-27)

Preklad sem hodím hneď ako prídem zo školy :)

My Chemical Romance - 10 rokov na scéne...

11. ledna 2012 v 18:19 | by slsi
originál:HERE
Po 10 ročnom účinkovaní na scéne, ktoré ich priviedlo takmer na okraj priepasti MCR vedia, že musia spraviť zmenu.

Bolo to obdobie cestovania, strácania a opätovného nachádzania bubeníkov a trojice albumov, ale pre ten štvrtý trebalo niečo zmeniť.

"Poučili sme sa. Pri posledných dvoch albumoch sme cestovali hádam donekonečna a skutočne nás to dostalo. Vybralo si to svoju daň na našom fyzickom a duševnom zdraví." hovorí bassák Mikey Way.

V dnešných dňoch sa turné pre album Danger Days: The True Lives of the Fabulous Killjoys skrátilo na polovicu, čo podľa Waya robí veci lepšími aj pre kapelu aj pre fanúšikov.

"Pomáha nám to rozumnejšie cestovať. Zvykli sme jednoducho nastúpiť do dela a nechať sa priamo odviesť tam, kde sme mali byť a to sa opakovalo zas a znova....ísť, ísť, ísť a robiť a robiť a robiť...

"Teraz sme schopní dať si na chvíľku pauzu a turné venovať to správne množstvo času. Je to lepšie pre nás a tiež je to lepšie pre fanúšikov, tie chvíle sú jedinečnejšie.

"A ako kapela sme vždy chceli spraviť niečo špeciálne, čo sa pri minulom turné zdalo ťažšie. Museli by sme hrať tieto songy, ale možno sme sa v tom bode posunuli o niečo ďalej, my sme prerobili tie songy a chceli sme hrať niečo nové, ale nemohli sme.!

Aôe to je presne to, čo kapela ponúka v týchto dňoch, a Way prisľúbil, že budúcotýždňové vystúpenie na Big Day Out nebude iné.

"Nás playlist je niečo ako horská dráha - sú tam pokojné momenty a sú tam momenty, kedy ide o skutočné šialenstvo.

"Keď píšeme set list je to ako vytváranie zmixovanej nahrávky - 'chceme, aby počuli toto a tiež vieme, že oni istotne chcú počuť toto, pretože si to pýtali.'

"A vždy tam nadhodíme niečo zábavné. Keď sme ako fanúšikovia chodili na koncerty boli by sme nešťastní kebyže setlist stojí za ho*no."

Po tom ako kapela odohrala svoj set na festivale Big Day Out v roku 2007 festival sa rýchlo stal ich obľúbencom.

"BDO v roku 2007 bol...OMG. Bol to neuveriteľný line-up a tento rok nie je výnimkou, pená úžasná line-up.

"Určitá hudba je podbná tej našej, ale tiež sú tu kapely, ktorú sú absolútne rozdielne. To je to, čo na BDO rešpektujem, vezmú rozlišné žánre a dajú ich dohromady a myslím, že je to úžasné - je to o hudbe a festivaly nie sú vždy len o hudbe."

Od prvej nahrávky "I Brought You My Bullets, You Brought Me Your Love" vydanej v roku 2002, sa kapela musela popasovať s nálepkou "EMO" , nehodami počas natáčania videoklipov a bubeníkom, ktorý bol prichytený pri krádeži.

Ale cez to všetko, Way hovorí, že fanúšikovia tu boli stále s nimi, hlavne tí "Kiwi".

"Ten druh fanúšikov, ktorých má My Chemical Romanc, si nemôžeš kúpiť. Sú lojálni a oddaní. sú v tom s nami. Sme spoločne na jednom bojisku, udierame spoločne.

"A po celú dobu hovoríme o ceste na Nový Zéland. Veľkú Britániu používame ako barometer na meranie reakcií a nadšenia fanúšikov, Nový Zéland stojí v tesnom závese za nimi, čo sa nadšenia týka."

"Som nadšený, že sa tam vrátim, už odrátavam sekundy"

Dotazník, ktorý pre Kerrang! vyplnil Gerard v roku 2004 :)

2. ledna 2012 v 14:50 | by slsi

1. Ako sa dnes máš?
G: Veľmi dobre, len som trochu unavený a veľmi mokrý (okay :D toto je ehm ehm...pozn. Slsi)

2. Čo máš na sebe?
G: Župan. Veľmi škaredý župan.

3. Aký song práve počuješ?
G: "House of the Rising Sun" od "The Animals"

4. Čo si jedol naposledy?
G: Pierogi (je to poľský názov, ktorý v našom preklade znamená "knedle" pozn. Slsi). Je to niečo ako ravioli.

Gerard Way interviews Johnny Galecki

21. prosince 2011 v 6:18 | by slsi
Preložím hneď ako prídem zo školy
Even though he's still getting laughs out of an audience every week from those turned into his newest TV venture, Johnny Galecki has come a long way from his Roseanne days and shows the world why geek has become the ultimate chic.
When Johnny Galecki was three years old, he knew he wanted to be an actor. Born in Bree, Belgium and later raised in Chicago, this self-proclaimed geek has paved a way for himself within Hollywood on his own terms. After memorable roles in notable films such as Suicide Kings, Bounce and The Opposite of Sex and his portrayal of David Healy on the ever-popular television show Roseanne, Johnny has once again struck a chord on the small screen, keeping millions tuned in each week. Earlier this year, his performance as Leonard Hofstadter - an experimental physicist (whose vulnerability and sweetness has made him alluring to fans) on CBS' The Big Bang Theory - landed him a Primetime Emmy Awards nomination for Outstanding Lead Actor in a Comedy Series. Although the trophy went home with co-star Jim Parsons, the mere nod was a clear indication that there's a nerd infatuation among the masses.
A chance encounter on the Warner Bros. lot where The Big Bang Theory tapes brought together two different types of talent who have been fans of each other for quite some time. Johnny has been an enormous supporter of My Chemical Romance's Gerard Way - not only for the music, but his writing ability, too. MCR's lead vocalist and writer of the Eisner Award-winning comic book The Umbrella Academy, is just as familiar with the comedic actor's body of work and has always wondered what motivates this guy from role to role. On the surface, this may seem like an odd pairing, but when you get to the heart of the conversation you realize that art is art.
Gerard: Were you always drawn to acting and knew this was something you could do well?
Johnny: I inherently knew it. It's a bit freakish, but I honestly don't know how the word "actor" was in my vocabulary. No one in my family or surrounding family was an actor, but that was my answer whenever I was asked what I wanted to be. I didn't know that early I could be good at it, but I knew it was for me.
Gerard: How did a choice like that at such a young age go over with your family?
Johnny: Although they were supportive, initially my family tried to distract me with sports and things like that to take my mind off it, but that was primarily in part to them not knowing anything about agents, managers, auditions and the industry as a whole. Eventually, they found an article in the local paper for an open call for Fiddler on the Roof, and that's how the journey began.
Gerard: What was that first audition like?
Johnny: The idea was for me to go and just watch what actors do in an audition, but I remember jumping onstage and singing "God Bless America" or "Happy Birthday" without even taking out my mouth full of gum, and the people liking it. At this point I was seven, and I think it's a whole lot easier to take risks and follow what you love when you're that age versus being an adult.
Gerard: In your experiences thus far, from say the days of Roseanne to your current successes now, how would you say the craft has changed?
Johnny: As far as the medium of acting goes, I personally don't act any differently on television versus film. Of course, I take the tone of what I'm telling into consideration. If it's a drama versus a broad comedy, that's quite obvious. I think the independent film movement of the '90s really changed how people behaved during film performances. If you watch some of the great movies of the '80s, they just don't hold up anymore. Look at a film done a year before Reservoir Dogs that was applauded at the time for its genuine, earnest performances, and in a lot of ways it just doesn't cut it. There was a very different way of storytelling and expressing a character, and that has changed now.
Gerard: I know you take what you do extremely seriously. How much do you find you have to sacrifice on a personal level to add some sort of authenticity to a character?
Johnny: That's a scary question. I've been in situations before where the role available to me not necessarily made me question the sacrifice I had to make, but what the people around me may have to do because of it. I have never gotten to a point where I felt the need to pull back. I feel no matter how far I go, the people around me in my life can help me get back. When playing a role, you want the full experience of the character to come across when you show up. I want to live vicariously through these characters. Would you say you feel the same way when you're performing certain songs on stage?
Gerard: Sometimes it's similar to acting, and other times it isn't. I like to think when you're up there, it's you, fully authentic, but really cranked up. As if it's a version of your real self in the third person.
Johnny: I agree. The authenticity and honesty still has to come from you.
Gerard: When you're done with a scene, what are you usually left with? Is there an immediate high, are you drained? What's that feeling when it's over?
Johnny: It depends on what we've done that day. I approach Big Bang Theory as live theater. There are 400 people in the audience just as there would be in a live theater, except there are four cameras between us. You feed off the crowd, and therefore, give it your all. Depending on what the scene is, I usually must do something to take my mind off the character and bring me back to real life.
Gerard: Is there something else besides acting you would like to do within the public eye?
Johnny: I've always been interested in producing. To be a part of something from its inception would be a great move on my part. Also, the idea of music has been a big passion of mine as well. I've strived for many years with different instruments to get something out, but that has never happened.
Gerard: Is there some sort of ideal character that you would like to play or create?
Johnny: It's ever-changing. Ninety-five percent of it is based on doing something drastically different from the last role that I may have just finished playing. The older I get, the more I would love to explore the family dynamic of fatherhood and things of that nature. That's the other five percent. Whatever I may be struggling or fascinated with in my own personal life would be either thrilling or cathartic to have a role like that to portray. A lot of that has to do with the planets aligning. I have no idea what was going through Dustin Hoffman when he played in Kramer vs. Kramer, but I bet his approach to the role would have been totally different if he would have done it two years prior to his original performance.
Gerard: How does it feel to have your character, Leonard Hofstadter, accepted by so many people that he represents?
Johnny: Considering the early misconceptions that we were going to make fun of intelligent people, the reception has been amazing. There's so much gadgetry and technology that we depend on in our lives that these people are now fashionable and interesting to us. They are molding our culture and the future of our society, and because of this, they are now almost lauded as rock stars. I mean, look at Steve Jobs. It has made me look to it in ways that I have never looked at it before. When you're essentially not happy with your reality you immerse yourself in fantasy. As you know, in the comic books for example, so often the characters were people who were not empowered until all of a sudden they were able to develop some sort of power that showed their value and strength, and for us to be able to unify with that feeling of interest and loneliness is deeply touching. Every Peter Parker or Bruce Wayne has felt that way.
Gerard: Did you think early on people would connect with these characters?
Johnny: I wish I could say yes, but the acceptance of these characters I could not foresee.
Gerard: How much of Johnny do we see in Leonard Hofstadter?
Johnny: My own life experiences definitely color the character. They must, or it wouldn't be grounded anywhere or portrayed with any honesty. That's about it.
Gerard: In your personal life you keep a very low profile, what do you think about generating things from your personal life as part of entertainment?
Johnny: There is a part of it that's good for business, I suppose, but that's the business of being a television star. When one thing starts to overwhelm or distract from the other, the work suffers, and eventually no one is gonna want to photograph or interview you anyway. There are some people in our industry that seem to operate outside of the business in a way that I feel is more for a personal sense of value, and having that doesn't validate me. From an audience member's perspective, you are almost ripping yourself off. I don't want to see someone on the screen and all I can think about is the divorce they're going through in their personal life at the time.
Gerard: What do you do in your downtime?
Johnny: I get the hell out of Los Angeles. If my break is too brief to allow me to leave, I write somewhat well, play music and paint poorly. I think it's important to have hobbies you are awful at. It takes the expectation off the finished result and allows you to fully enjoy the process.
Gerard: What's the best advice given to you?
Johnny: Most recently, it was something my current boss and producer Chuck Lorre said: 'Never ask a question when you know the answer is going to be dishonest.'
Gerard: Where would you like to see yourself in five years?
Johnny: I'd like to have retained the happiness I feel today. It may organically grow, I wouldn't be opposed, but to hope for such seems greedy. I am extremely blessed for many, many reasons.
Gerard: As this year closes, do you have any New Year's resolutions for 2012?
Johnny: I'd like to drop these damn cigarettes, man.
Gerard: When it's all said and done, what would you like people to know about you?
Johnny: I try - in every moment, with all I have and with all the tools I've been given up until that moment.
 
 

Reklama