Už dlho som nenadškrtla nič zo svojho tzv. reálneho života a keďže nie som človek, ktorý by zverejňoval na net veci, ktoré sa skôr hodia do denníka, tak vám sem nadškrtnem aspoň takú tú časť z môjho hudobného vkusu, ktorým momentálne oplývam, resp. tu je 10 songov, ktoré mi v slúchatkách hrajú najčastejšie (aspoň za posledné obdobie)
Zvláštny to deň...ešte stále si pamätám ako som písala tento článok a následne tento, ako som pripravovala knihu pre MCR, ako som šloa vyzdvihnúť Lulu a Pirátku do Bratislavy na autobusovú stanicu...pamätám si na vstávanie o 3 ráno...na cestu cez celé Rakúsku, na pocit, keď sme prekročili hranice Talianska a keď sme na ceste videli označenie Milána. Je tomu neuveriteľný rok, odkedy som stála pred Katedrálou v Miláne, ale hlavne, je to rok odkedy som videla My Chemical Romance prvýkrát naživo. Keď som ich konečne videla živých stáť na pódiu, kedy sa konečne 2D obraz z plagátov a počítača preniesol do 3D postáv stojacich len niekoľko metrov odo mňa.
Je to dávno...ale spomínam si na to, akoby to bolo včera a stále je to neskutočný pocit...Kapela ktorej som venovala hodne času a ktorá mi pomohla ako sa len dalo, keď to v mojom ivote nevyzeralo práve najlepšie. V ten deň mi neprekážalo, že som nespala viac ako 30 hodín. Bola to vlastne moja prvá poriadna koncertná skúsenosť a som za ňu veľmi vďačná. Som za ňu vďačná svojej mame, ktorá prinútila otca, aby sa nerozčuloval nad tým, že nás tento výlet prišiel veľmi draho a tiež človeku, ktorý nás tam odviezol...ozaj im patrí vďaka :)
Asi nikdy neuverím tomu, že sa to uskutočnilo...občas sa dívam na videá z tohto koncertu a vravím si "No vidíš dievča, neverila si, že sa to raz stane a pozri sa...si tam!"...je to proste divné...ale divné tým skvelým, úžasným, dokonalým pocitom...Nemám dôvod nad tými videami/obrázkami plakať, ak by to len neboli slzy šťastia, radšej sa nad nimi budem usmievať a spomínať...keď sa tak zamyslím, ešte stále si pamätám ako sme s Lulu bežali chytiť dobré miesto v hale a ako sme stratili Pirátku v ten moment, ale následne sme ju našli xD...a pamätám si ako sme mali pocit, že sme asi prvé, a možno jediné, zaregistrovali Jamesa, kt. na pódium vyšiel ako prvý :)
A vôbec...sakra...LostAlone...predkapela :D Pána, doteraz si pamätám ako som čítala komenty, že sú strašní a že sa to nedalo počúvať...a teda som nemala vysoké očakávania pred ich setom, ale poviem vám...boli ozaj dobrí! A Práve teraz v marci vydávajú nové CD, na ktorom je aj song, kt. mi od tohto koncertu neustále znie v hlave! Konečne ho budem mať! :D
A čo samotní MCR? Po 5 rokoch úprimneho prechovávania lásky k tejto kapele tam boli. Gerard, Mikey, Ray a samozrejme Frank....v tom čase aj Pedicone. Boli skvelí! Nebudem to rozpisovať..ak dovolíte, tieto spomienky si uchovám len a len pre seba. Sú pre mňa veľmi dôležité...:) Veď to poznáte, tie momenty, ktoré sa vám zaryjú hlboko do mysli a nemôžete ich dostať preč, lebo vlastne ani nechcete...:)
Nakoniec sa s vami podelím o spomínané videá :)...Všetk ich nájdete v TOMTO článku, kt orý som napísala pred rokom. :)
Vraj som dospelá....na rodnom liste stojí - narodená: 8.1.1994, čo znamená, že zjavne to tak bude. 18tka ma dostihla. xDD No nič to, tak som dospelá, aspoň formálne :D
Ja sa ešte ako dospelá necítim ani to nechcem a to je podstatené...:D
Každopádne verím, že toto obdobi života bude o niečo lepšie ako to predchádzajúce a že sa mi podarí dosiahnuť to čo chcem...budem pre to robiť čo najviac.
Keď to správne rátam na tomto blogu už po 5-krát ohlasujem svoje narodeniny. Neuveriteľné :D :D
Veru, už je to dlhá doba odkedy sa tu zjavili prvé články, ktoré sem pridávalo vtedy len 13-ročné decko :D.
Tak ja si teda idem užiť posledný deň prázdnin (aké ironické...na prázdniny človek odchádza ako 17-ročný a do školy sa vracia ako dospelý) :D:D
Pána, naozaj mi chcete povedať, že rok 2011 je za nami? Človek si na to ťažko zvyká, ale osobne patrím k tomu typu ľudí, ktorí prijímajú nové výzvy...som zvedavá akú ponuku pre mňa má rok 2012, radím mu, aby bola dobrá! x)
Netuším ako som popri blogu a škole a čo ja viem čom stíhala čítať, ale predsa len som stíhala a vypíšem vám sem pár kníh, ktoré sa mi vcelku zapáčili :)
5. The Book Thief - Markus Zusak
V našom preklade je to Zlodejka kníh.
Ako sa tak na to pozerám do svojho knižného diára, túto knihu som začala čítať 23.1. a skončila som 29.1.2011. Hádajte na koho odporúčanie som ju čítala? Možno si spomínate, že ju v jednom interview spomenul Frank :) Takže mu patrí vďaka, že ma na tú knihu upozornil, pretože je skvelé. Je viac ako skvelá. Je skoro až deivo úžasná. Pokiaľ ste ju ešte nečítali, skúste to....
...posledého pol roka som upadla do stavu kedy na streidačku u mňa zneli práve 30STM a MCR...tento song som objavila len tento rok (hanba mi), ale to nič nemení na tom, že je skvelý a že pri ňom mám zimomriavky...
Dávam vám sem dve videá...prvé je z MTV unplugged a druhé, nuž, je z Viedne, kde som mala možnosť si Alibi vypočuť naživo :)
Viem, že to sem tak celkom nepatrí, ale nedá mi to. Dnes totiž slávi svoje 40te narodeniny frontman kapely 30 Seconds To Mars - Jared Leto. A ja by som mu týmto chcela zagratulovať, nech sa mu darí a nech si užíva chvílš pokoja :) (a nech už sa sakra ožení a má deti, pretože tak krásne gény treba zachovať!!!) :D
Ďovolte mi, moji drahí priatelia, popriať vám nádherné prežitie vianočných sviatkov. Prajem vám, aby ste si vychutnali vianočnú atmosféru v kruhu svojich blízkych a trochu si odpočinuli od starostí. Dúfam, že každý z vás si pod vianočným stromčekom nájde práve tú vec, po ktorej túžil a keby aj nie budem veriť tomu, že jedného dňa ju predsa len dostanete :)
V dnešnej dobe sa už pomaly vytráca to čaro Vianoc a ľudia skôr túžia po tej materiálnej stránke tohto sviatku. Nebudem vám tu písať o tom, že čas strávený s priateľmi a rodinou je vzácnejší ako nový iphone či notebook, som si istá tým, že to všetci viete, len vás prosím o to, aby ste to nebrali za samozrejmosť, pretože niekdy neviete či práve toto nie sú posledné Vianoce, ktoré s daným človekom strávite...
Rozhodne nesmiem zabudnúť na prianie pre kapelu, takže...Milí Gerard, Frank, Mikey a Ray, prajem Vám a Vašim rodinám Šťastné a Veselé Vianoce. Keďže verím tomu, že čo sa týka materiálnych vecí tak máte všetko, preto si tiež dovolím povedať, že pre Vás -Frank a Gerard, bude asi najkrajším darčekom, keď uvidíte radosť na tvárach vaších dcér pri trhaní baliaceho papiera z krabíc. A čo sa týka Mikeyho a Raya, pre Vás platí to isté, akurát s tým rozdielom, že takto potešíte svoje manželky a najbližšiu rodinu.
Takže ešte raz, moja najdrahšia MCRmy, užite si Vianoce najviac ako to len ide, prežite ich hlavne v zdraví a nech sa splní, čo si želáte najväčšmi :)
Tie pocity sú oh wow!!! Po prvé - Jared je narcis! A veľký! :D
Ale poďme od začiatku, z domu som šla o pol 8ej, o 8:19 som bola na hl. stanici v Bratislave a čakala som na na bývalú spolužiačku Kaťu a tiež na jej kamaráta - Mária. Dorazili asi 8:41 a dokonca sme stihli vlak o 8:46 smer Viedeň. Trochu sme stresovali či vystúpime správne, ale nakoniec sa nám to podarilo. Vystúpili sme, aj som musela vyhodiť termosku lebo sa nejakým spôsobom rozbila :D:D:D
Čakala na nás cesta metrom, najprv U3jkou 11 zastávok, následne prestup na U6 a zviesť sa poslednú zastávku. Vystúpili sme a vydali sa smerom doprava (samozrejme nesprávne), tak sme to otočili a za 10 min sme boli pred halou. Stálo tam asi 50 ľudí, a to fakt! Boli sme medzi prvými, neuveriteľné. Asi pol hodinku sme tam stáli len my traja a potom sa k nám pridala Kath, ktorá šla autom. Sem-tam sme sa šli po dvojicich prejsť do obchodného domu, alebo len tak po okolí, prezreli sme busy a civeli na chlapíkov, ktorí z kamiónu vykladali merch. Och♥
Párkrát sme omkrkli aj WC v neďalekej kaviarni, kde sme tiež narazili na českých Echelon, tak sme pokecali o tom, ako boli rped pár dňami vo Francúzsku na show s tématikou white night, vymenili sme si nejaké tie typy ako rpežiť koncert a rozišli sa na to, že jednej z Cz Echelonu prišla správa, že vonku sa niečo deje, tak sme tam vybehli...Ešte pred tým sme sa stačili zoznámiť s Bulharmi a tiež s nejakými dvoma slovenkami - Ivana a Michaela. Treza späť k tomu, čo sa dialo...v smske stálo "Robia sa tu nejaké presuny, utekajte rýchlo sem" tak sme bežali...a ozaj, robili sa veľké rpesuny, všetkých, čo sme boli opretí o halu nás postavoli do koridoru, ktorý sa pomaly ale isto predlžoval (toto celé sa dialo o takej 3tej poobede - čiže do show ostávalo ešte 5 a pol hodiny), ľudia, 5 a pol hodiny som stála! Fuck! Poviem vám, to bol zabiják, ale ako som si myslela, že čas nám bude ubiehať pomaly tak som sa zmýlila, v tomto koridore sme zhodou okolností stáli rovno vedľa ďalších Sloveniek, tie nemali moc skúseností s koncertami, tak sme ich pripravovali na tlačenicu, ale tiež sme preberali témy ako RfP, kam asi pôjdú, vymenili sme si navzájom FBooky a pod. proste fajn dievčatá, o nejakej 5tej začali rozdávať aj čaj, dosť to pomohlo :) Viete, už bola tma a začala byť ozaj kosa! A čo sa týka koridoru, decká, ten priestor bol dlhý asi kilometer a ľudia stáli až na ceste pomaly. 15 000 ľudí!
A potom to prišlo, 18:00, neviete si predstaviť aká tlačenica vznikla, nemohli sme dýchať, niektorých ľudí rovno odvážali na nosidlách a to ešte neotvorili dvere! Proste davová psychóza, nemohla som ani len zdvihnúť ruku. Myslím, že posledný hlt vody, čom v ten večer mala, bolo kol 5tej večer, odvetdy až do konca koncertu nič!
18:30 otvorili turnikety a my sme sa tlačili ešte viac ak to vôbec bolo možné, ja s Kath sme sa odtrhli ostatným a bežali sme, rovno mi z tašky vyhádzali všetko pitie, ale na to kašľať, rýchlo sme bežali k šatniam, odovzdali sme veci, nechali sme si len občiansky a peniaze, a to bol omyl! zabudli sme na lístky a oni si ich od nás pýtali, tak sme rýchlo znova bežali k šatniam a vypýtali si batohy, ale už sme strtili trochu čas...a potom sme šprintovali! Ale akože vážne...ale chytili sme asi 10tu radu, čo bolo takých 10 metrov od stagu. Aj tentoraz mali 30STM stage spravený tak, že bolo hlavné pódium s tou plošinou medzi divákmi, ktorá bola ohradená samozrejme bariérami. Neskôr sme sa dozvedeli, že tam boli spravené uličky a ďalšie malé pódium bolo asi v strede haly. Ale o tom potom. Show sa nezačala, prišla predkapela....poviem vám, to bolo strašné niečo, ten spevák bol zfetovaný. Netuším ako som to vydržala, ale bolo to ozaj príšerné, ten spevák o sebe nevedel...na konci svojho setu sa nedočkali lepšej odozvy ako zdvihnutých rúk s palcami smerujúcimi nadol....ale poviem vám, koniec bol najkrajší :D
A potom čakanie...toto čakanie sme s Kath využili na to, že sme sa postupne, pomaličky predierali dopredu. Cez prestávku sa nám podarilo prebojovať sa asi do takej 7mej rady.
Viete o tom, že 30STm si strašne potrpia na reklamu a narcizmus? :D Normálne nám cez prestávku na plošných obrazovkách hrali ich klipy + asi 20x dookola púšťali na vyrt.net...na konci som to už vedela naspamäť, akože fakt...:D
Show sa začala! Asi prvýxh 5 minút som nevidela nikoho okrem Toma a na malý moment aj Shannona. Ale Jareda ani za boha...pretože samozrejme všetci sa začali tlačiť a tu sa končí príbeh o Echelon is family. Trt! Nič z toho, pripadala som si, akoby som prišla na koncert Justina Biebera. Proste všetci začali ziapať po Jaredovi, akoby tam tí ostatní členovia kapely neboli...a, čo nás Kath dosť zarazilo a pripadali sme si až trápne, totiž, títo Echelon nevedia lyrycs vlastnej obľúbenej kapely...to my dve sme ich vedeli v našom okolí najlepšie a pomaly jediné sme tam spievali...ale to nechajme tak. Poďme späť k show. Po určitej dobe som konečne chytila vcelku dobrý flek a videla Jareda, aww...on je ozaj krásny...akože fakt, tie oči ♥...mal na sebe vybýjanú bundu a samozrejme čierne tielko (to roztrhané) s bielou triádou...:) A vtedy nejak sa začal náš boj dostať sa dopredu, podarilo sa, dostali sme sa asi radu od bariéry, pri tom výbežku medzi divákmi, čiže...Jared bol od nás 3 metre a fuck God! Díval sa nás, priamo, hneď niekoľkokrát! :) Samozrejem show to bola geniálna...zaspievali všetky najznámejšie songy - This is War, Closer To The Edge, Alibi, The Kill, Vox Populi, Kings and Queens, A beautiful lie, 100Suns, Night of the hunter...a púšťali nám klip Hurricane. A teraz k tým anjsilnejším momentom večera...rozhodne tam patrí song Vox populi, pri ktorom zhasli svetlá a JAred vzal do ruky svetlomet a prechádzal lúčom svetla po dave...oh God, to svetlo mi rpešlo po rukee :D:D A samozrejme to spravil pri slovách "Here we are at the start i can feel the beating of our hearts" och shit! A ďalej, konfety, ktoré sa na nás sypali, teraz neviem pri ktorom songu, potom akustická verzia The Kill, jeho podanie skladby Alibi, skákanie do davu, a tiež rozhodne synchronizácia publika o ktorú sa snažil resp. Jared sa nás snažil naučiť dupnúť v rovnaký moment, tlesknúť v rovnaký moment a tiež pískať a kričať hey! A potom to celé dať dokopy, reps. 2x dupnúť, tlesknúť a následne zakričať HEY HEY! Potom to zopakovať ale zakričať Wooohooooo! :D aaaaaa:D
Darilo sa nám, samozrejme ak to neikto pokazil, tak danej osobe vynadal spôsobom "Shut the fucking up, you are ruining it!" :D ale samozrejme hovoril to s úsmevom :D Tiež vybral na stage 4 ľudí, pamätáte na tie dvojičky z Prahy? Tak aj tých vybral, zase :/. No ale nič, Každopádne, bola som od neho kúsok a keby natiahol ruku tak sa ho dotknem...shit! :D...koncert ukončili skladbou King and Queens :) Na stage som sa nedostala, ale zaspievali sme si parádne! :)
Och a aby som nezabudla, nikdy nezabudnem na kričanie "NO NO NO NOO" pri skladbe Closer to the edge, neuveriteľný zážitok a čo ma tiež dostalo, Jared nám v 3/4 show oznámil, že nemáme byť prekvapení ak sa ocitneme v ich novom videoklipe! :D aaaaaaaaaaaaa
Po koncerte bol naším jediným cielom stánok s pitímm, pretože od času, kedy sme si poslednýkrát upili z fľaše uplynulo tak 5-6 hodín...proste by som v ten moment zabíjala za kvapku vody...bola som spotená, strapatá, doudieraná, smädná, s doskákanými botami a rozviazanými šnúrkami, ale kašlať to...vidieť 30STM sa nedá každý týždeň, no nie? V ten večer ma čakalo ešte jedno prekvapenie...to si prečítate pod video...ale...z koncertu som si odniesla nielen konfety, ktoré som uchmatla vo vzduchu (poviem vám, nezávidím tomu, kto to bude upratovať), ale keď som stretla mamu vonku držala v rukách obrovský plagát 30STM, že mi ho kúpila....awwwwww, už visí na svete...
Posledná vec, čo poviem, show to boal úžasná, ale pardon, nevyrovnala sa tej MCR. Totiž, toto bola show Jareda Leta a nie kapely a ja stále vravím, že keď raz ide o kapelu, každému treba venovať rovnakú pozornosť, preto sa stále radím medzi fanúšikov MCR a sú stále no.1. Viete, dosť som bola šokovaná, keď proste 30STm odišli z pódia s tým, že dajú prídavok a ľudia začali skandovať "JARED, JARED" a nie 30STM, dosť blbé...:(...hovorte si čo chcete, ak je Echelon jedna veľká rodina, nechcem do nej patriť, nie týmto spôsobom, Moja drahá MCrmy je pre mňa najviac, na to sme došli spolu s Kath, keď sme to riešili okolo 1nej v noci. 4lenov Echelonu je viac, ale, MCRmy má rpedsa len v niečom navrch, ide o tú súdržnosť...Echeloňáci ma celú doškriabali a mám aj zopár modrín, nestarali sa o to, či ste v poriadku alebo či vás to bolí..to ma dosť mrzí teda, každý myslel len seba...Saozrejme nehodlám ukazovať na nikoho prstom, preoste som len žasla...to je všetko....aknabudúce pôjdem na koncert 30STM budem apsoň pripravená...:)
Viete čo ma dostalo najviac...koncert v plnom prúde, predkapela odišla a bla bla bla, chystala sa tá hlavná show a mne príde smska od mamy "Počkáme vás v parku, sme na koncerte, rad c, miesta 88 a 89"...tak som si pomyslela, že proste šli na nejaký koncert,č o bol v parku...a keď som ich stretla vonku, tak mi mama povie, že sa im nechcelo čakať vonku, tak šli na koncert 30STm tiež, že tam niekto vonku predával lístky :D :D Takže moja mama v podstate videla už aj MCR aj 30STM xDDD
Keď toto píšem, tak ešte sedím domav pyžame a rozmýšľam o tomto dni. V týchto minútach by som totiž mala stáť v hale so 16 000 ľuďmi a pomaly čakať na predkapelu a neskôr na samotných 30STM :) Zážitky vám porozprávam zajtra :)
Nebojte sa, nezmenila som zameranie tohto blogu ani nič podobné xD Faktom je, že o 24 hodín budem stáť hale s niekoľkými tisíckami ďalších ľudí a čakať práve na kapelu 30STM :)
30STM pre mňa neznamenajú toľko, čo MCr, ani zďaleka nie, v podstate mám rada ich hudbu,. ich songy,, ale nemôžem povedať, že by som bola THE BIGGEST FAN EVER, proste som len fanúšikom, ale aj tak sa teším, až moc :)
Dúfam, že to niekoľkohodinové čakanie pred halou sa vyplatí a tiež dúfam, že tam nezamrznem:) a že všetko dopadne v najlepšom poriadku :)
A čo sa týka samotnej show, som si istá, že chalani z 30STM podajú perfektný výkon a ja si ich koncert užijem na 110% :):)
Takto pred rokom sme, drahí priatielia, mali prvýkrát tú možnosť zakúpiť si v obchodoch nové album MCR "Danger Days: The True Lives of the Fabulous Killjoys". Je to veľmi zvláštne pomyslenie. Aspoň teda pre mňa. Toto album prinieslo niečo nové, niečo neobvyklé, niečo, čo bolo tak nechrakteristické pre MCR. Prinieslo, aspoň do môjho života, nové, veľké spektrum farieb. Zrazu My Chemical Romance nebolo len o nostalgii, o čiernej farbe o temnejších témach, MCR so sebou tentoraz priniesli dávku svetla, radosti, šťastia...a hlavne nám dookryli kúsok seba, pretože, ako samy povedali, do tohto albumu vložili srdce.
Ak mám byť úprimná, toto album pre mňa dokonca preskočilo úroveň TCFSR. Mám ho radšej, neviem prečo, ale je to tak. A kludne mi môžete nadávať, je mi to fuk. Ale poviem vám jedno, táto éra, éra Killjoyov mi bude nesmierne chýbať. A teraz ma nechápte zle, nepatrím k tým, ktorí zatratia kapelu preto, lebo sa jej členovia rozhodnu ísť ďalej. Práve naopak, verím a dúfam, že MCR spravia niečo nové, niečo čo bude odlišné od DD, pretože to spravili pokaždé. Siahli po niečom novom. A je zbytočné nadávať na nich. Viete, je to len vaše rozhodnutie, po ktorom albume siahnete, nikto vás nenúti milovať nové albumy, je to vaše rozhodnutie a vždy to bdue naše rozhodnutie. Ak sa mi náhodou, o čom veľmi pochybujem, nebude páčiť nové album jednoducho siahnem po nejakom staršom, ale tomu novému rozhodne dám čancu ;)
Viem, že si poviete, že hudba nie je o tom aké má kto vlasy a čo má na sebe, ale práve to ma dnes prinútilo sa zamyslieť.
V noci som nemohla spať a tak som bola na nete, a čo nevidím? Gerard má znova čierne vlasy, Frank je ostrihaný a MCRmy sa ide zblázniť (vrátane mňa) xD
Ale teraz prejdem k tým myšlienkam:
MCR už mnohokrát potvrdili, že ich fanúšikovia, teda my, sú iní. Ja by som to skúsila nazvať trochu inak. Povedala by som, že fanúšikovia MCR sú nie iní, ale sú pestrofarební. Každý z nás má inú povahu, iné vlastnosti, iné ciele, iné podmienky na život a predsa nás spája jedna vec - My Chemical Romance.
Každý človek na svete si v určitom období života začne hľadať svojho hrdinu/idola. My sme mali to šťastie, že v čase, keď sme potrebovali nájsť toho svojho sme tu mali práve túto kapelu. Zloženie MCRmy je veľmi zvláštne - 70% týchto fanúšikov nemá bezstarostný život, ak nie viac. Každý jedinec má svoj vlastný životný príbeh u MCRmy je to veľmi jednoduché, veľa týchto životných príbehov nie je šťastných - vyskytujú sa v nich veci ako šikanovanie, fyzické či psychivké týranie, znásilnenia, sebapoškodzovanie, drogové závislosti, alkoholizmus a rôzne choroby.
Mnohé z týchto príbehov sa dostali až priamo k MCR, ktorý sa vždy snažili pomôcť a povzbudiť.
V konečnom dôsledku, ako povedali aj chalani, bez nás by tu neboli a naoopak bez nich by sme tu neboli. Nemylsím tým, že by sme nežili, to nie, ale boli by sme celkom inými ľuďmi. Nech si vrvaí kto chce, čo chce MCR nás v určitom smere vždy vychovávali - viedli nás ku kretivite, nptili nás myslieť na iné veci, nútili nás pohnúť sa vpred a nie ohliadať sa späť na minulosť.
Robili presne to o čo sa samy snažili. Chceli, aby sme dospeli, aby sme sa poučili a ja si trúfam tvrdiť, že sa im to podarilo.
Všade naokolo momentálne vidím ako každý píše, že MCR by sa teraz mali vrátiť k Revenge (kvôli tým účesom). Asi ich sklamem, MCR sa nikdy nevrátia k Revenge, ani k Parade ani Bullets a tiež nie ku Killjoys. Každej jednej ére poskytli dostatok času na to, aby sa do nej ľudia vžili, ale tiež nie toľko času, aby s ňou splynuli. Killjoys éra tu bola rok. Nádherný rok plný farieb, nebezpečenstva, prestreliek s Draculoidmi, komixov...mali sme možnosť spoznať Killjoyov - Party Poisona, Fun Ghoula, Jet Stara, Kid Kobru...a tiež sme mali možnosť spoznať prvých MCR. Uvedomujete si ako veľmi nám musia chalani dôverovať, že pred nami odhalili samých seba?
Pokiaľ ste niekto nemal rád Killjoys éru je odsť možné, že ste neprávom odsudzovali práve vašich hrdinov :/
Osobne som dnes veľmi šťastná, a aj som s tou myšlienkou zaspávala, že som mala možnosť vidieť svojich hrdinov naživo práve počas tejto éry. Vidieť ich stáť na pódiu je jedna vec, ale vidieť ich stáť na pódiu s úsmevami na tvári je niečo celokom iné :)
A na záver by som chcela povedať...myslím, že nezáleží kam nás MCR zavedú nabudúce, som presvedčená o tom, že to bude ďalšia nádherná lekcia v živote, ktorá nás naučí niečo nové. Za týchto 10 rokov nás MCR naučili 4 lekciám - Sebadôvera, Bojovnosť, Súdržnosť ,Kreativita...čo bude následovať?
Before the Danger Days era ends, I just want to say how much I loved that album. I will miss it greatly all though it will still live in me. Being a Killjoy is what makes me who I am, it opened up a whole new world for me. This album made me colourful inside and out. My Chem worked really hard on expressing how that everything really is beautiful. They made me feel beautiful. The era of the Fabulous Killjoys will be greatly missed. Sincerely, Me.
Myslím, že od dnešného dňa môžeme oficiálne zahájiť očakávanú prestávku chalanov z MCR. Dokopy majú naplánovaných ešte 6 show. Z toho 5 odohrajú až budúci rok v Austrálii na festivale s názvom Big Day Out. Ten jeden koncert je pri príležitosti Halloweenu (28.10.2011). Aj napriek tomu si dovoľujem tvrdiť, že tá pauza skutočne začala. No myslím tiež, že tentoraz o chalanoch budeme čo-to počuť. Nejde totiž o ten druh prestávky, kedy budú nečinne sedieť doma, práve naopak, počas tejto prestávky sa chalani rozhodli zavrieť do štúdia a pripraviť nový album.
Tiež určite potrebujú oddych po skoro ročnom turné po svete. Poďme si v krátkosti zhrnúť tento rok.